Chladná láska

7. kapitola - „Viem, že mi to odpustíš, lebo som tak neodolateľný..."

Túto časť (zverejnenú zase po dlhej dobe) venujem skvelej čitateľke a kamarátke searchedmuse za jej neopísateľnú podporu, ktorou ma oplýva. Ďakujem! :*

Mimochodom na obrázku hore môžete vidieť Xcel Energy Center, hokejovú halu klubu Minnesoty Wild. :3

Dve hodiny ráno... a stále nemôže zaspať. Skúšala všeličo, čo doteraz fungovalo. Odrazu však nepomáhalo nič. Čím to je, že posledné dni nemôže spávať? Mysľou jej blúdil Brandon. Keby ten bozk vyšiel a on by ho opätoval, možno by práve v tejto chvíli s ním volala a vzájomne by si vyznávali lásku. Asi práve to ju zožieralo. Fakt, že je ním odmietaná.

Vyronila zopár sĺz. Na každom kúsku tela cítila poníženie a trápny pocit, ktorého sa nedokázala zbaviť. Posadila sa a oprela hlavu o studenú stenu. Schytila vankúš, do ktorého zaborila nechty. Násilne ho hodila ku knižnici. Náraz bol taký prudký, že dve knihy spadli na zem. Vzlyky neutíchali, nedokázala čeliť bolesti v srdci. Topila sa v smútku a v hneve. Keby tak nebola taká hlúpa! Keby tak racionálne rozmýšľala. Nič z tohto by nepodstúpila, boli by naďalej priatelia.

Slzy pomaly začala ovládať a potláčať. Pravidelnejšie dýchala. Zízala do prázdna, do tmy vlastnej izby. Zhlboka sa nadýchla, zatajila dych, zatvorila očí a všetok vzduch z pľúc vypustila von. Podišla k oknu a odostrela záves. Zadívala sa na netradične jasnú oblohu, ktorú okrem mesiaca obývali drobné hviezdičky. Otočila sa, pričom si všimla, ako tieto vesmírne telesá jemne osvetlili miestnosť.

Vrátila sa do postele a na stehná položila notebook. Kým sa zapínal, snažila sa myšlienkami preorientovať inde. V hlave sa jej zjavila kaviareň, v ktorej sedela spolu s Ianom. Ako tam bolo len dobre! Zistila, že nie je taký, za akého ho pokladala. Na začiatku je dôležité človeka spoznať a potom si o ňom vytvárať nejaké závery. Ani po sedení v kaviarni ho síce dostatočne nepoznala, ale pokúšala sa ho vnímať pozitívnejšie.

Na facebooku vyhľadala jeho profil. Prezerala si jeho fotografie. Čím ďalej sa vŕtala v jeho profile, tým viac sa jej zapáčil. Vskutku bol nádherný...

Okienko so správou vpravo dolu sa objavilo čisto náhodne. A nečakane jej písal Ian: „prečo nespíš?" vyzvedal.

„To isté sa môžem opýtať aj ja..." odpísala takmer okamžite.

„ja sa pýtam prvý ;)"

„..." Nevedela, ako odpovedať. Nerada klamala a nerada si vymýšľala niečo, čo nebolo ani trošku pravdivé.

„no ok... nedá sa mi zaspať, pretože sústavne nad tebou premýšľam :3"

Do tváre sa jej hrnula červeň. Zahryzla si do spodnej pery a palce voľne uložila na klávesnicu. „Ja zase nepoznám dôvod, jednoducho nemôžem zaspať." A hoci nechcela klamať, zaklamala.

„čakal som, že nejako zareaguješ na to, že ťa mám plnú hlavu... :("

Tlmene sa zasmiala a prstom sa dotkla miesta medzi hornou perou a nosom. „A mala by som? :P"

V chatovom okienku sa zjavili tri bodky, ktoré značili, že Ian práve píše ďalšiu správu. Usúdila, že sa jej nálada zlepšila, preto sa rýchlo odhlásila a prikryla sa až po uši perinou. Mimovoľne sa jej nadvihli kútiky úst pri spomienke na nočné chatovanie s novým kamarátom. Zatvorila oči a nechala sa pohltiť spánkom.

* * *

Bolo takmer pol tretej poobede, keď zaparkoval auto na parkovisku pred zimným štadiónom Xcel Energy Center, ktorý patril klubu Minnesota Wild. Popri obzeraní arény sa sám pre seba usmial. Avšak jeho úsmev bol naraz skleslý, až úplne poklesol. Tak veľmi túžil byť vo vnútri na ľadovej ploche v hokejovom výstroji a bojovať o víťazstvo za svoj tím.