Chladná láska

17. kapitola - „Konečne nová frajerka?"

Vítam Vás pri ďalšej kapitole, hádam mojej najobľúbenejšej, hoci... no nejdem pokračovať, stačí, že je najobľúbenejšia. :D Chcela by som zdôrazniť, že som na svojom profile zverejnila malý oznam, tak ak by ste si našli čas a venovali mu svoju pozornosť, budem rada. :) Každopádne sa môžete pustiť do čítania a verím, že sa Vám časť bude páčiť (možno až tak ako mne :P) a zanecháte aj nejaký komentár. :)

V jeden podvečer okolo piatej hodiny krúžil po izbe a díval sa okolo seba. Na chvíľu sa pristavil pri okne, odkiaľ sa pozrel von. Avšak pohľad na nudné susedské domy ho vôbec neupútal. Okno otvoril, aby dnu vpustil aspoň kúsok čerstvého vzduchu, ktorý svižne vtancoval dovnútra. Pohol sa z miesta, schmatol zo stola sáčok s čipsami a pohodlne skočil do mäkkého kresla.

Už pár dní rozmýšľal nad jednou vecou. Vŕtala sa mu až kamsi do jadra, nevedel sa tej myšlienky zbaviť. Očakával, že bude myslieť najmä na to ako vkorčuľuje sa ľad, ktorého sa zhlboka nadýchne a vpáli puk do súperovej brány. No bolo to inak. Rozmýšľal nad Melanie, ktorú nedávno spozoroval v objatí niekoho neznámeho.

Sáčok s čipsami vrátil na stôl, ku ktorému si zároveň sadol. Otvoril notebook a nedočkavo klepkal nohou, kým sa zapínal. Zdalo sa mu to také nekonečné, hoci zapnutie trvalo nanajvýš tri minúty. Prihlásil sa na facebook a hľadal jej meno medzi online užívateľmi. Napočudovanie to nebolo náročné – bola prihlásená v rovnakú chvíľu ako on.

Bez váhania klikol na meno s jej fotkou, po čom sa otvorilo okienko, kde zaraz napísal: „ahoj, ako sa mas?" Ďalšie minúty poklepkával nohou. Akoby ho schválne nechala čakať. A keď odpísala tak, ako predpovedal, napísal nasledujúcu správu: „vo stvrtok som ta bol pozriet v klube :) ale ty si tam nebola... ???"

Takmer ihneď sa objavili tri poskakujúce bodky, ktoré značili, že odpisuje. Naklonil sa bližšie a s bradou uloženou v dlani hypnotizoval obrazovku. „Fakt? Nikto mi nepovedal, že si tam bol, škoda. :/"

Nadvihol jedno obočie. Ako to, že mu nevysvetlila, kde šla s tým chalanom? Dúfal, že sa to dozvie rýchlo a jednoducho, ale nevzdával sa a snažil sa pokračovať: „veru skoda... a kde si sa túlala? ;)"

Trvalo jej niekoľko minút, kým odpísala. Aby sa zabavil, otvoril svoju oficiálnu facebookovú stránku a uvažoval, čo by tam pridal. Nedalo sa mu rozumne špekulovať nad novým príspevkom, keď napäto sledoval, či neprišla nová správa.

„Bola som na obede s bratom. :)" odpísala po tak nekonečnej dobe.

Zrazu mu tvár očervenela ako paprika. Ustrnul a iba hľadel na text, ktorý mu poslala. Má brata? spytoval sa seba samého. Pravdaže má! spomenul si, ako mu raz hovorila o svojom nevlastnom bratovi, no viac sa k tomu nevyjadrila.

To by bolo najmenej. V tom momente sa cítil poriadne trápne. Domýšľal si úplne hlúposti, v konečnom dôsledku to odrazu nedávalo ani zmysel. Udrel sa dlaňou po čele. Previnilo kukal na obrazovku a pretáčal očami nad vlastnými domnienkami.

„Aha :)" odpovedal, na viac sa nezmohol.

Keby tak tušila, nad čím premýšľal, smiala by sa. Tým si bol istý. No on mal chuť prepadnúť sa pod zem.

Neďaleko od notebooku spozoroval dva lístky na zajtrajší zápas, na ktorý mal ísť so sestrou. Lenže ona si zabudla zariadiť veci tak, aby mala voľné poobedie, preto lístok zostával voľný. Vtom mu napadol skvelý nápad.

„co by si povedala na to, keby sme sli zajtra o piatej na zapas? tak by som ukoncil to svoje spoznavanie ;)"

„No jasné!" napísala po chvíli. „Pozrela som si spoje, o tretej budem v meste."