Chladná láska

3. kapitola - „Päty dolu."

Kráčal a obzeral sa po každom obchode v nákupnom centre, ktoré bolo v meste Saint Paul najznámejšie. Hoci obchod, ktorý hľadal, si pozrel aj na pomocnej mape, bol úplne dezorientovaný. Mal nutkanie opýtať sa niekoho z ľudí, ktorí prechádzali okolo, že kde by našiel to, čo tak nervózne hľadal. Hrdosť mu však nič také nedovolila, bol si istý, že si poradí sám. A predsa sa mu to podarilo.

Neďaleko neho sa týčil nápis Royal Horse s jazdeckými potrebami. Vkročil do vnútra. Takmer všetky veci, ktoré sa mu dostali na pohľad, nepoznal, nevedel ich pomenovať. Avšak nezabudol si na internete preštudovať obsah jazdeckého oblečenia. Názvy daného ošatenia mu bohato stačili.

Pribehla k nemu nejaká slečna s jemným rumencom nafarbeným na líčkach. „Môžem vám nejako poradiť?" srdečne sa usmiala a ruky si spojila za chrbtom.

Natočil k nej hlavu a nenápadne, zároveň rýchlo si ju prehliadol. „Ak budete taká láskavá, nechám si poradiť výberom oblečenia," opätoval úsmev.

Slečna, ktorá si dostatočne uvedomovala, že Ian s ňou začína flirtovať, očervenela ešte viac. „A o aký typ oblečenia sa jedná? Na parkúr? Drezúru či voltíž?" hádala. Bola rada, že si nechá od nej poradiť. Rozutekala sa k nemu hneď ako ho zahliadla, veľmi sa jej totiž páčil.

„Ehm," zakašľal a rozmýšľal, čo jej má odpovedať. Nerozumel tým čudesným názvom, ale nechcel ju sklamať tým, že sa v tom nevyzná. „Asi niečo pohodlné na tréningy."

Prikývla a premerala si ho rovnako ako pred chvíľou on ju. Odrazu naňho hľadela akosi skepticky, ale nestrácala svoj pôvabný úsmev. Pristúpila k jazdeckým nohaviciam vyhradeným pre pánov. Našla nejaké tmavomodré nohavice s čiernym nápletom. „Čo poviete na tieto rajtky?"

Zadíval sa na nohavice. Okamžite sa mu zapáčili, tak hľadal svoju veľkosť. „Môžem vás poprosiť, slečna, aj o výber trička, mikiny a čižiem?" vytrčil hlavu spoza závesu v kabínke na prezliekanie a zakričal za ňou ostatné veľkosti. Prikývla, preto Ian zatiahol záves a vyskúšal nohavice, ktoré sa mu zdali zvláštne, ale sedeli dokonalo. Vyzliekol si tričko a čakal, kým mu dievča prinesie ďalšie veci.

„Niečo som vybrala," odvetila. Ian odtiahol záves, pričom sa dievča pozeralo rovno na jeho vypracovanú hruď. „Ehmhm," zakoktala sa a sklonila hlavu. Podala tričká i čižmy. Podávané veci chytil do ruky a potmehúdsky sa usmial. Navliekol na seba prvé biele tričku, ktoré takisto sedelo výborne. Nakoniec mu ostávali len čižmy. V kompletnej jazdeckej výstroji sa ukázal predávajúcej. „Vyzeráte..." červeň sa jej hrnula do tváre ako silná lavína, „perfektne," dodala a zahryzla si do pery.

„Dobre, všetko beriem," rozhodol a zmizol za sivým závesom. Prezlečený do svojich vecí odkráčal spolu s predavačkou k pokladni. Položil jazdecké oblečenie na pult, o ktorý sa pohodlne oprel.

„Nie ste jazdec, však?" spýtala sa ho otázku, ktorá bola maximálne nečakaná. Spozoroval na jej tvári víťazný úškrn.

„Nie," odpovedal porazenecky so skleslým výrazom. „Ako ste to vedeli?" položil jej protiotázku.

„Jazdci tu nechodia na nákupy s tým, že premýšľajú, aký druh jazdeckého oblečenia potrebujú. Bolo mi jasné, že neviete definovať parkúr či drezúru," zasmiala sa. „Neberte to v zlom. No tušila som to."

Pokrútil hlavou nad inteligenciou tejto dámy. „Ste veľmi vnímavá," pochválil ju. Zakaždým, čo jej povedal nejakú lichôtku, sa farba jej tváre zmenila na červenú. Užíval si to s úškrnom usadeným na obličaji. „Prečo ste potom za mnou prišla?" spýtal sa s privretými očami a tlmeným hlasom.