Chladná láska

19.kapitola - „To zranenie ťa zmenilo."

Po viac ako mesiaci sa opäť hlásim s novou kapitolou. :) Predovšetkým Vám chcem oznámiť, že neoficiálne je príbeh úplne dokončený! ^^ Mám z toho veľkú radosť i z toho, ako sa mi to podarilo dopísať. Už sa len teším, aké budú Vaše odozvy. :) Prajem príjemné čítanie.

Hotelová posteľ bola neskutočne pohodlná a najradšej by v nej ostal celý deň. Lenže si stále akosi nezvykol na iné prostredie, čo mu poriadne prekazilo spánok a tak sa zobudil ešte pred zvonením budíka. Posadil sa a pretrel si rozospaté okále. Rozhodol sa, že deň začne bublinkovým kúpeľom.

V spálni, kde vládlo sýte šero, odostrel závesy a pozrel sa na krajinu. Okolo stálo veľa budov, nachádzal sa totiž niekde v centre neďaleko zimného štadiónu, preto neočakával veľkolepý výhľad. Otočil sa do priestoru izby, ktorá bol luxusne zariadená a za tie peniaze naozaj stála. Všade sa týčil výborne opracovaný nábytok z mahagónového dreva. Každý kúsok miestnosti bol do detailu usporiadaný. Okrem toho sa apartmánom vznášala príjemná vôňa, ktorú však nevedel identifikovať.

Nachystal si výstroj do obrovskej cestovnej tašky. Potom si obliekol sivé tepláky, krátke biele tričko a na vrch hodil mikinu s logom klubu, ktorý oňho mal stále záujem.

Vyrazil skôr, aby sa niekde stavil na raňajky. Zvolil jednoduchú reštauráciu, ktorú objavil počas šoférovania požičaného auta. Budova vyzerala pekne, bola obalená sivou fasádou. Nad vchodom sa týčil obrovský názov podniku, ktorý rozhodne upútal nejedného okoloidúceho. A jedlo bolo bezchybne perfektné. Tak sa uistil, že aj malé veci dokážu ponúknuť veľa.

V Iowe strávil už niekoľko dní, počas ktorých sa zoznamoval s mužstvom i vedením. Doposiaľ sa zúčastňoval len tréningov, na ktorých mu naozaj záležalo a na ktoré chodil presne ako švajčiarske hodinky. Dnešný deň bol však výnimočný. Čakal ho konečne prípravný tréning na večerný zápas. Horel nedočkavosťou a zvedavosťou z celého priebehu. Mal isté obavy, čo bolo predsa normálne. Veď tak dlho sa zápasu nezúčastnil ako hráč.

Zaparkoval auto pred budovou štadióna, kde už stálo pár iných vozidiel. Vystúpil a obhliadol si stavbu, ktorá nepôsobila tak ohromujúco ako tá v Minnesote. Ale nepoprel, že bola výborne stavaná. Cítil sa tu dobre, či už vo vnútri budovy, či medzi spoluhráčmi. Tí mu pomáhali s čímkoľvek a on ich pomoc ochotne prijímal. Kedysi by tak nerobil; o všetko by sa postaral sám, akoby práve on bol najdokonalejší tvor na svete. No v poslednej dobe si uvedomoval, že to tak nie je. Začal si uvedomovať aj iné veci.

V šatni pozdravil priateľov, s niektorými sa dal hneď do reči. Okrem rozhovorov sa miestnosťou roznášal aj smiech. Cítil sa uvoľnene a tešil sa z maličkostí ako malý chlapček. Dokonca aj pri obliekaní výstroja sa mu na tvári zjavil jemný úsmev.

Potom vzal do ruky hokejku a putoval na jeho najmilšie miesto. Na hrudi sa mu týčilo logo Iowy Wild. Klub, ktorý sa radil do nižšej americkej hokejovej ligy, ale patril k Minnesote Wild. Nadýchol sa lahodne sviežeho vzduchu prúdiaceho z hokejovej plochy. Na pol úst sa usmial a s ľahkosťou vyštartoval na ľad. Nože korčulí hrali radostnú pieseň a spolu s ním cestovali rozľahlým priestorom.

Tréning spočíval z rozkorčuľovania a rozcvičky tela. Následne spolu s trénermi muži rozoberali taktiku na blížiaci sa zápas. Rozdelení do formácií trénovali streľbu na bránu, testovali brankárov a ich reflexy. Trénovali aj presilové hry či oslabenia. Ian pozorne načúval všetkým slovám, sústredil sa na priateľov a na to, ako správne hrať.

Tréning zanedlho skončil. Hokejisti sa vrátili do šatne, zbavili sa výstroja a užili si sprchu, ktorá ich telá oslobodila záťaže. Niektorí mladí chalani pozvali Iana na kávu. Prijal to bez najmenšieho zaváhania. Bližšie sa spoznali, rozprávali sa nielen o hokeji či začiatkoch v tomto športe, ale aj o rodine, plánoch, budúcnosti...