Saxofonista

♪

Je koniec vyučovania, no ja sa vôbec nechystám domov. Nikdy sa tam neponáhľam, vždy zostávam v škole a túlam sa niekde okolo knižnice.
A keď už naša milá knihovníčka odchádza domov, bezcielne sa túlam po vyprázdnených chodbách školy.

Jediní ľudia, ktorí sa nachádzaju takto neskoro v škole sú upratovačky a školník. A ja.

Doma sa to jednoducho nedá vydržať a moja macocha si vlastne ani len nevšimne, že tam nie som. Je rada, že sa tam ukazujem iba večer a ráno. Neznáša keď sa tak obšmieta môj "škaredý ksicht" ako to zvykne hovoriť. A otcovi je to srdečne jedno, hlavne že má svojho chrústika a ich spoločného anjelika. To iba ja som tá čo nemá právo dýchať ich vzduch.

A tak zostávam tu aj keď niekedy nemám čo robiť. Iba sa tak túlam, alebo sledujem ľudí cez okna školy.
No najlepšia vec je saxofón, ktorý sa začal ozývať po chodbách školy. To je slasť na boľavú dušu.