V noci som nemohla spať. V hlave sa mi objavoval obral Luca ako sa ku mne skláňa a pohládza svojimi perami tie moje a zrazu tam bol môj otec a macocha ako na mňa kričia, že som obyčajná ľahká žena. Nedokázala som sa tej predstavy zbaviť a tak som celú noc sedela na posteli a snažila sa na to nemyslieť.
Keď začalo svitať, vytratila som sa z domu a pomaly sa pobrala do školy. Dala som to poriadnou obkľukou a do školy som prišla premrznutá a unavená.
Celý deň som sa mu vyhýbala a po vyučovaní som si sadla do knižnice na svoje miesto a ďalej sa tam utápala v tých hrozných pocitoch. Ibaže on ma našiel. Mlčky si ku mne prisadol a zobral moju dlaň do svojej. Hladil ma po hánkach a díval sa do neznáma, no moje oči skúmali jeho tvár.
,,Ublížil som ti?" spýtal sa a hlas sa mu zatriasol. Moje oči sa zarosili, pretože som pochopila, že to ja som ublížila jemu. Bez slova som ušla. ,,Nie, bolo to krásne, no do hlavy sa mi dostal otec a ja som sa zľakla, no nechcem sa báť." Pozrel sa mi do očí a smutne sa usmial. Bože, nechcem ho stratiť, jeho nie.
,,Poď sem," pritiahol si ma do objatia, ,,vždy tu budem pre teba. Spolu všetko prekonáme." Hľadeli sme si do očí a spečatili to bozkom...
KONIEC
A je to tu, znova sme na konci ďalšej shortky. Veľmi vám Ďakujem za krásne komentáre, hlasy a hlavne za to, že ste to čítali. Ani nevie ako ste mi vždy vyčarili úsmev na tvári, ako mi poskakovalo srdiečko, keď som videla ako čísla stúpajú, alebo pri pohľade na vaše dokonalé komentáre.
Ste tí najlepší čitatelia a ja dúfam, že sa čoskoro zas stretneme pri nejakom príbehu.
♥ ĎAKUJEM ♥
BINABASA MO ANG
Saxofonista
Short StoryDeň čo deň počúvala hudbu vychádzajúcu zo saxofónu. Nevedela kto ho ovláda, iba počúva a hudba aspoň trochu lieči jej rany.