Skončil sa hnusný deň v škole, kedy sme písali mnoho písomiek. Ale to mi problém nerobilo. Ak má človek veľa času, čo bude robiť? Ja som sa učila. Lenže moji spolužiaci s tým mali bohužiaľ problém. A tak to bolo aj dnes. Celý deň som počúvala aká som bifľa a ako sa viem pchať učiteľom do zadku. Niekedy sa to nedalo vydržať.
Keď zazvonilo, utekala som rovno do knižnice, kde som sa uchýlila do svojho kútika. Ibaže jedna spolužiačka ma tam našla a nedala mi pokoj ani tam. Ani neviem ako som sa odtiaľ dostala a skončila som na zastrčenej chodbe sediac opustená na tvrdej studenej podlahe.
Dnes bol výnimočne zlý deň a už nemala chuť ani len na knihy.
Keď ubehla možno aj hodina, po škole sa začala šíriť v posledných dňoch moja jedina záchrana, hudba.
No radosť z hudby aj tak narušila moja macocha volajúca mi na mobil.
,,V momente budeš doma," zavelila do telefónu a hrozný deň mohol pokračovať.
KAMU SEDANG MEMBACA
Saxofonista
Cerita PendekDeň čo deň počúvala hudbu vychádzajúcu zo saxofónu. Nevedela kto ho ovláda, iba počúva a hudba aspoň trochu lieči jej rany.
