Saxofonista

♩♩

Už po stýkrát som začítaná do Harryho Pottera a jeho jedinečného príbehu. Jedná z mála veci, ktoré ma držia pri živote sú práve knihy.

Sedela son v knižnici v najodľahlejšom kúte a sem-tam som zazrela študentov, ktorý si hľadali knihy na úlohy alebo na čítanie.

Znenazdajky sa do mojej skrýše prirútili dve osoby zavesené do seba a nevšímajúc si okolie. Boli na sebe nalepení ako pijavice a skrúcali sa ako taká vianočka.
Prestávalo ma to baviť.
,,Ehm," upozornila som na seba ale asi som bola príliš nenápadna. Tak som sa ujala k drastickejším praktikám.
Rozohnala som sa knihou a strelila som tomu chalanovi po zadku, a po riadne dobre vyzerajúcom zadku.
Chalan sa spätil a zahľadel sa na mňa, sediacu na zemi ako posledný žobrák.
Pohľady sa nám stretli a niečo medzi nami prebehlo. Ale niekto skazil ten okamih svojim škrekľavým hlasom: ,,Čo zazeráš, padaj odtiaľto!" Podvihla som obočie a zachechtala som sa, no potom som sa zarazila. Nechcem mať problémy, no skôr ako som sa stihla zdvihnúť, chalan potiahol dievča za ruku, zamumlal nezrozumiteľné prepáč a už ich nebolo.
Toto bolo fakt čudné.