Na ďalší deň som sa po vyučovaní ani len nepriblížia k dverám triedy, kde včera hral ten chalan. Zašila som sa do knižnice a potom utiekla von. Nepočkala som ani na jeho hudbu, pretože som sa cítila hrozne. Taký trapas som ešte nikdy nezažila.
,,Ako som to mohla dopustiť?" húdla si popod nos a krútila hlavou.Postavila som sa a radšej som sa vybrala zas na ďalšiu prechádzku. Netúžila som byť doma o dve hodiny skôr. Túlala som sa blízko školy s hrajúcou hudbou v ušiach, no saxofón mi chýbal. Povzdychla som si a vybrala sa naspäť k budove školy. Skrsol mi jeden čudný nápad a možno ho ešte oľutujem, no skúsim to.
Prechádzala som popod okná školy a nazerala som do tried. Hľadala som saxofonistu a išla som za zvukom hudby.
Sedel v tej istej triede chrbtom k tabuli a keby trošku pootočil hlavou, uvidel by ako ho sledujem. Bola som ako uhranutá a nič som nevnímala. V duchu som sa modlila, aby si ma nevšimol.
YOU ARE READING
Saxofonista
Short StoryDeň čo deň počúvala hudbu vychádzajúcu zo saxofónu. Nevedela kto ho ovláda, iba počúva a hudba aspoň trochu lieči jej rany.