Saxofonista

♪♪ ♬

,,Prečo si prišla," oslovil ma po odohratí jednej piesne. Iba som pokývala plecami a bola som ticho. Prečo som nič nepovedala?
,,Bojíš sa ma?" Môj pohľad vystrelil na jeho tvár. Pozeral sa mi do očí, no bez zvyčajných šibalských iskričiek. Pýtal sa vážne. Ale čo som mu mala povedať?  Že som úplne sama na tomto poondiatom svete a neznesiem ďalšiu stratu? Bála som sa bolesti.

Bola som ticho a on začal znova hrať. Nepoznala som tú pieseň,  nikdy som ju nepočula. Ale bola nadpozemská, vháňala mi slzy do očí. Pieseň lásky, bolesti, šťastia ale aj krutosti. Keď doznel posledný tón, na líce mi spadla jediná slza.

,,Nemusíš sa uzatvárať. Niekedy ti pomôže ten,  od ktorého to najmenej čakáš," zašeptal a hral ďalej. Lenže ja som už viac nemohla zostať v tejto miestnosti. Zoskočila som z okna a utekala preč. Niekde v kútiku duše som dúfala, že ma nenechá odísť, no nechal. Ďalej hral tú istú skladbu...