SMIRK /p.c.y./

6

Park ChanYeol

'Keď sa bude takto správať aj naďalej, tak mi úplne skazí moje plány.' Preletelo mi hlavou, keď som ju sledoval ako zakopávajúc kráča ku kúpeľni. Pretočil som očami a prstami nahmatal priesvitný sáčok v hlbokom vrecku mojich teplákov, hneď keď Eve zmizla vo dverách kúpeľne. Po tom, ako sčervenala, keď som sa jej dotkol odhadujem, že sa v tej kúpeľni zdrží trochu dlhšie. Moje pery sa zvlnili pri sypaní bieleho prášku pripomínajúceho práškový cukor do Eveinho pohára. Premiešávajúc víno som to svoje do seba vylial ako vodu a prijal hovor od Baeka, ktorý za posledných päť minút volal už tretí raz. Vybehol som sklenenými dverami, ktoré sa nachádzali neďaleko gauča von z domu a cez tmavé sklo si pozorne premeral dievča neisto kráčajúce späť do obývačky.

Eve Camorra

Zbadala som ho ako vyletel von z domu a nachvíľu sa zamyslela pri pohľade na krásny výhľad na Soul pozorovateľný cez sklenenú stenu obývačky. Chanyeol, nervózne si žmoliac zátylok, stále telefonoval a prechádzal hore-dole pokoseným trávnikom. Využila som chvíľu, kedy ma nesledoval jeden pár temných očí a pribehla k stolu, kde som už poslepiačky nahmatala stopku skleneného pohára a jeho obsah do seba kopla zatvárajúc oči po okúsení kyslého vína. Hneď ako som od seba odlepila oťažené viečka, sa moja hlava zatočila a ja som svoje telo oprela o konferenčný stolík, aby som sa nezrútila k zemi.
'Radšej to choď zapiť.' Pripomenulo mi moje podvedomie a ja som nemohla nesúhlasiť. Kráčajúc ku kuchynskej linke moje telo viac a viac oťaželo. Posledné metre som sa už len pomaly vliekla k opornému bodu, ktorým mi bol ostrovček v rozľahlej kuchyni.
'Čo sa to so mnou deje?' Premýšľala som prehľadávajúc všetky poličky nad i pod pracovnou plochou. Pohľadom som zavadila o úzky šuflík plný papierov. Vyťahujúc ho až ku koncu moje srdce začínalo biť rýchlejšie a rýchlejšie. Roztrasenými rukami som schmatla zložku nazvanú 'EVE CAMORRA' a šokovane ňou listovala. Hneď na to mi pohľad padol späť do poličky, kde boli uložené všetky otcove veci, ktoré zmizli z môjho bytu.
Z rúk mi vypadli listy papiera, keď som počula rachot dverí, čo signalizovalo prítomnosť toho..
Pravú ruku som natiahla po steakovom noži položenom neďaleko a obrátila sa mu tvárou v tvár.
"Vysvetli to." Ozval sa môj roztrasený hlas, keď sa Chanyeol očami zasekol na papieroch pri mojich nohách. Rukami vystretými pred seba upriamil svoju pozornosť na nôž v mojich rukách a potom späť na mňa.
"Eve." Spravil pár krokov vpred, no zastavil hneď, keď zbadal môj stisk upevnený na rukoväti noža. Neskutočne som sa bála, už len kvôli tomu, že moje telo samovoľne padalo, pretože som strácala všetku silu. Voľnú ruku som oprela o linku , kvôli náhlym stratam rovnováhy. Cítila som sa ako na horskej dráhe. A vtedy mi prebleslo hlavou.
'No do riti! On mi do toho vína niečo dal.' Až teraz to dáva dokonalý zmysel. Musela som sa zasmiať nad mojou sprostosťou, keď mi bez väčšej námahy vybral nôž z ruky a dôkladne ho uložil na jeho pôvodné miesto, to jest pár centimetrov od mojej ruky. Sklonenou hlavou som spozorovala, ako si vyberá spoza teplákov pištoľ a následne ju nabitú prikladá pod moju bradu tak, aby guľka prešla priečne mojou hlavou. Bol tak dokonale kľudný. Z očí mi vypadli horúce slzy, keď som sa snažila zo seba vydať nejaký zvuk.
"Zabiješ ma?" Zafňukala som a chcela na ňho pohliadnuť, lenže on mi to nedovolil. Sklonil sa k môjmu uchu a ťažko vzdychol.
"Nikdy som toto neplánoval, kráska. Lenže ty si mi až veľmi rýchlo zmenila plány, vieš o tom?" Zvýšil hlas a ja som pevne zavrela svoje oči, aby som zabránila úniku ďalších sĺz. "A teraz, keď už tu stojíš len kvôli tomu, že ťa ja držím, by bolo veľmi hlúpe ťa zabiť a nevyužiť tak skvelú šancu si to s tebou rozdať, čo povieš?" Šepkal mi do ucha pri tom, ako perami navlhčoval môj krk.
"Prečo?" Toto bola jediná vec, ktorú som túžila vedieť. Prečo sa tak hlúpo snažil o to, aby som sa do ňho zamilovala. Prečo tie kvety, tie skadké reči? Po lícach mi tiekli kvapôčky sĺz a dopadali na Chanyeolovu ruku, ktorá ma držala na mieste.
"To je jednoduché." Otočil si ma k sebe bokom. Vyzeral ako psychopat, úsmev na jeho tvári ma desil ako nikdy. Skľáňajúc hlavu som sa chcela ubrániť ďalsím jeho pohľadom.
"Nie nie, pozri na mňa miláčik." Dvíhajúc mi bradu k nemu sa zas dotkol mojej tváre mrazivou pištoľou. "Nechystám sa ťa zabiť, to nie. Chcem sa ti pomstiť tak, aby si vedela ako som sa cítil ja pred rokmi. Vieš?" Chytil ma voľou rukou za krk a priložil moje čelo na jeho.
"O čom to hovoríš?" Rozptyľujúc jeho pozornosť som sa snažila nahmatať nôž.
"Hovorím o tom, že si mi zabila matku, ty špina!" Precedil cez zuby a mne sa všetko vybavilo. Všetky spomienky, pred ktorými som utekala od mojej rodiny sa mi v priebehu pár sekúnd vrátili a jediné, čo mi v tejto chvíli prišlo ako riešenie bolo zahnať sa nožom a utekať.

Ehm ehm. Nemusíte ďakovať, bude mi stačiť vote. 🌸🌸
Milujem vás všetky, čo čítate tieto shity. 💕