SMIRK /p.c.y./

17

Žena sediaca vedľa mňa si zakryla oči a prestrašene zhíkla, keď otec drsnými rukami zdrapil Chanyeolovi vlasy a jeho tvár ukázal prítomným.
"Park Chan Yeol, vážení!" Zvolal a Chanove oči sa otvorili,  zatiaľ čo jeho tvár zvieral bolestný kŕč. Z očí mi vytiekli horúce slzy, keď ma pohľadom vyhľadal a jeho pery sa roztiahli do krásneho úsmevu. Moje hlasné vzlyky sa ozívali miestnosťou, v ktorej teraz panovalo smrteľné ticho. Otcov úsmev sa nedal prehliadnuť pri tom, ako dal povel pár mužom stojacim okolo Baeka a tí mu v sekunde priložili ich zbrane k chrbtu.
Do riti! Ako to mohol zistiť? Ako sa dozvedel o mne a Baekovi? Zosunula som Layovu ruku z môjho stehna a snažila sa postaviť zoči-voči otcovi s opovrživým pohľadom, lenže Suhove ruky ma nepustili ani o centimeter vyššie.
"Chan.." Zlomeným hlasom som nečuteľne zaúpela.
"Čo je dcérenka, nebodaj ti je ho ľúto." Zasmial sa, pričom nohou narazil silno do jeho brucha a Chanyeola prehodilo na chrbát. Zamával nado mnou rukou, keď z jeho pier zazneli slová, ktoré som nikdy nechcela počuť.
"Zabite ho!" Odpľul si priamo do Chanovej tváre,na čo som nepredvídateľne hlasno zvrieskla. Všetky oči padli na mňa, a keď Suhove ruky opustili moje plecia, som vystrelila do stoja.
"Nie. Prosím!" Chcela som podísť bližšie, no Lay obtočil prsty okolo môjho predlaktia, čím ma zastavil.
"A prečo by som to nemal robiť?" Zoskočil z vyvýšeného pódia a zastal tesne predo mnou ukladajúc krvavé ruky na moje líce. Palcom mi po ňom pár krát prešiel a dvihol obočie čakajúc na odpoveď.
"P..pretože ho milujem." Hľadajúc aspoň kúsok odvahy som mu pohliadla po očí, no pár sekúnd na to mi tvárou prešla vlna bolesti. Jeho dlaň pristála na mojom líci udierajúc ma takou silou, až ma to hodilo späť na stoličku, na čo Lay zovrel prsty obtočené okolo môjho zápästia ešte pevnejšie.
"A takto to dopadá.." Trochu sa vzdialil a ďalej rozprávajúc so zmäteným davom ľudí vyskočil späť k Chanovi. "..keď mladý hlúpy chlapec srtká svojho vtáka, kam nemá!" Zakričal na celú miestnosť a ja som pozorovala ďalšie nepríjemné pohľady na mňa.
"Tým myslím samozrejme moju lacnú dcéru." Tak toto prehnal. Okamžite som vystrelila do stoja, striasla Layovu ruku a podišla bližšie.
"Nikdy sme spolu nespali!" Obraňovala som aj naďalej svoju česť, pričom sa môj otec smial úsmevom, ktorý mi prezrádzal, že ma má za totálnu hlupaňu.
"Lay, prosím ťa, zober ju odtiaľ a ukáž jej to." Otočil sa mi chbtom a moje oči vyhľadali Laya, ktorý si ma kráčajúc bližšie a bližšie s nasraným výrazom tváre premeriaval od hlavy po päty.
"A odnauč ju milovať synak, je to nechutné." S povzdychom odišiel otec z miestnosti. Počula som Chanyeolove vzdychy kdesi za mojím chrbtom, no keď som sa chcela otočiť Lay oblapil môj krk jednou rukou a potiahol ma k východu, ale tam ho niekto zastavil.  Uvoľnil svoje zovretie a ja som sa vymanila spod jeho kontroly.
"Nerob jej to, vytrpela si už dosť!" V mojich ušiach zaznel Suhov tvrdý, ale predsa len presvedčivý hlas. Hlasno som prehltla, keď ma Lay postrčil pred seba.
"Kto si myslíš, že si, aby si mi rozkazoval? Každopádne sme s Eve zasnúbení, je v poriadku si spolu užiť ešte pred svadbou, nemyslíš?!" Pritiahol si ma k sebe ešte pred tým, než drsne pobozkal moje horúce pery a následne ma postrčil cez dvere na chodbu, kde som sa nohou zavadila o prah a môj zadok sa stretol s tvrdou mramorovou podlahou. Zatvárajúc dvere do zasadačky uchopil pramene mojich dlhých vlasov a vytiahol ma k nemu kráčajúc rýchlym krokom dlhou chodbou. Nie nie nie. Viedol ma priamo k mohutným dverám jeho izby.
"Prosím, nie!" Ani som nevedela, že plačem, až kým sa z mojich pier nevydralo pár vzlykov.
"Do riti Eve, vravel som ti, nech nerobíš hlúposti!" Zakričal na mňa, keď sme sa ocitli pri dverách, o ktoré ma oprel.
"Čo musí muž spraviť, aby ho jedna skurvená žena počúvala?!" Udrel mi hlavu o chladné drevo stále držiac moje vlasy v pevnom zovretí a druhou rukou poputoval popod moje šaty. Očami som behala od jedného ochrankára ku druhému, ktorí však stáli ako soľné stĺpy hľadiac pred seba. "Prosím, prestaň." Zaskučala som, keď mi stisol zadok a uvoľnil moje vlasy, aby mohol otvoriť dvere. Vtisol ma dnu a ani sa neobťažoval zamykať, vedel, že by sa mi aj tak nepodarilo utiecť. Stála som oproti nemu hľadiac mu do jeho hlbokých očí, keď si začal vyťahovať opasok z nohavíc.
"Vyzleč sa!" Prikázal mi nepúšťajúc zo mňa oči. Roztrasené prsty som zavadila o lem šiat a pomaly si ich prevliekla cez hlavu.
"Len tak ďalej, bejby." Vzdychol zatiaľ čo si rukou prechádzal po rozkroku. Och bože, na toto fakt nemám. Prekrížila som si dlane na prsiach, no keď si v rukách preložil opasok na polovicu, zľakla som sa. Pažami vytvárajúc medzi nami bezpečnú hranicu som zacúvala ku stene, do ktorej som po pár krokoch narazila.
"Kľakni si!" Pozoroval ma výhražným pohľadom, zatiaľ čo ja som so strachom v očiach stála ako prikovaná roniac potoky sĺz.
"Prosím.."
"Niečo som povedal!" Zakričal a ja som si bez ďalších námietok pred neho kľakla. Z trasúcich sa pier som vydýchla posledný vzduch z mojich pľúc, keď sa zahnal opaskom. Tvárou sa mi prehnala neopísateľná bolesť a ja som trhla hlavou do strany. Slzy v očiach ma pálili čím ďalej, tým intenzívnejšie, keď ma znovu udrel koženým opaskom, tentoraz cez chrbát. Zas a zas. Moje telo ležalo na zemi neschopné sa brániť ďalším úderom. Počula som ako zavrčal, keď odo mňa na krok odstúpil a vyrovnal svoj chrbát. Telom mi prechádzali impulzy bolesti, ktoré by sa dali prirovnať ku bodaniu nožom.
"A teraz sa vyzlečieš." Vydýchol pokojne sa usádzajúc do kresla neďaleko mňa. Košeľu a nohavice mal zoblečené a cez jeho stehno sa tiahol opasok, ktorý pevne zvieral v ruke. Prstami som vyhľadala háčiky mojej čipkovanej béžovej podprsenky, keď sa domom ozvali výstrely..

Iiiiiiii.
Takže. Nemám čo k tomu povedať, možno len nepoznana viem, že neznášaš Laya, preto tam je gif Chana. ^,^
To len pre teba, aby si ma neukrižovala.
xD ostatné dúfam, že nemáte takéto sklony.
<3