SMIRK /p.c.y./

10

Byun BaekHyun

'To dievča je divné.' Preletelo mi hlavou, keď moje oči pozorovali Eve, ako pri telefonovaní už 50 raz zdvihla zadok zo stoličky a opäť ho na ňu položila. Chcel by som vedieť s kým volá. Okej viem, že teraz musí vybaviť mnoho vecí okolo ChanYeola, ale už ju tu sledujem niečo cez dve hodiny, ako na balkóne, zvukovo izolovaná odo mňa, vedie zvláštny telefonát. Raz sa usmieva, druhý krát kričí a o chvíľu plače. Pretočil som nad ňou očami a ďalej sa venoval svojim myšlienkovým pochodom, ktoré sa snažili o správne vyriešenie tejto situácie.
Neprekvapilo ma, keď mi oznámila, že je jej otec mafián. Veď prečo by si môj najlepší priateľ, pán Park ChanYeol, začínal s niekým, kto ho nemôže zabiť. Oh, to by predsa vôbec nebol on. A teraz ho ja musím vyťahovať z jeho sračiek spolu s dámou, o ktorej popravde nič neviem. Vlastne, Chan mi o nej pár krát rozprával. Nikdy mi nedopovedal celé jeho plány, ale myslel som, že ju chce v konečnom dôsledku zabiť, tak prečo ho ona zachraňuje, do riti?!
Pohľadom som strelil po presklenných dverách, ktoré sa otvorili a dnu vošla Eve ukladajúc v pohybe mobil na konferenčný stolík. Jedno obočie sa mi reflexívne podvihlo, keď si cez hlavu pretiahla mikinu, čím ostala jej hruď zakrytá len podprsenkou.
"Poď!" Zakričala na mňa, keď si z bokov sťahovala úzke čierne džíny skackajúc chodbou. Zatiaľ čo moje zuby nekontrolovateľne skúsli spodnú peru som sa postavil z kresla a nasledoval jej krásny vypracovaný zadok až k dverám do spálne. Nechávajúc pre mňa dvere otvorené vošla do izby a ja hneď za ňou.
"Obleč si ho!" Rozkázala pohadzujúc hlavou k obleku zavesenému na vešiaku. Keby mi niekto teraz povedal, že to je to isté dievča aké som pred troma hodinami spoznal, vysmial by som sa mu. Doteraz krehká uplakaná Eve sa zmenila na drsnú a arogantnú, ktorá ma ale neskutočne vzrušovala. Mračiac sa na mňa sťahovala úzke flitrové šaty pozdĺž jej tela a keď už bola hotová, podoprela si ruky v bok.
"Tak bude to? O tri minúty nech si nachystaný pred vchodovými dverami, odlietame!" Na chvíľu som si pripadal ako na policajnom výcviku, teda opäť. Pri odchode z izby za sebou nezabudla plesnúť dverami, čím mi umožnila sa prezliecť v súkromí. Aká ohľaduplná.
Nezostávalo mi nič iné, než navliecť svoje telo do dokonale sediaceho obleku a obuť si drahé lakové topánky. Plne sústredený na kravatu som stojac pred zrkadlom preplietal prsty pomedzi látku čiernej tenkej kravaty.
"Aish.." S povzdychom a rozviazanou kravatou som dobehol k Eve, ktorá nedočkavo klopkala opätkom o drevenú podlahu v hale. Hneď ako jej oči zablúdili ku mne, si neodpustila výsmešné uchechtnutie. Ruky natiahla ku mne a pár jemnými pohybmi zaviazala kravatu obopínajúcu môj krk.
"Skvelé!" Kútiky pier vydvihla tak vysoko, až sa z jej očne viečka spojili a ja som sa musel zasmiať. Očami som zablúdil k veľkej koženej taške v jej rukách. 'Čo v nej asi tak môže byť?' Preletelo mi hlavou, keď som s Eveinou rukou na chbte vychádzal z jej bytu, vážne sa ku mne správala ako k decku. Zamykajúc dvere naposledy skontrolovala obsah tašky a po obíjdení mňa sa vydala schodami na vyššie poschodia. Pár krát cestou hore skontrolovala, či ju neprestávam nasledovať, no keď rozrazila dvere na strechu zapochyboval som o tom, že je toto to správne rozhodnutie. Rukami tlačiac do kovových dverí sa mi odkrýval pohľad na tryskáč postavený na veľkej pristávacej proche. Tak teraz už som úplne v riti, to dievča ma neprestáva prekvapovať.

Eve Camorra

Očami som skenovala riadiaci panel otcoveho osobného tryskáča. Vraj 'Príď sama, veď som ťa učil ho ovládať!'. Ďakujem otec.. vážne skvelá starostlivosť.
Cítila som Baekhyunov, každou chvíľou sa zrýchľujúci, teplý dych na mojom krku a podráždene sa k nemu obrátila.
"Vypadni! Nepotrebujem, aby si ma znervózňoval ešte aj ty, sama som na tom zle." Svojimi trasúcimi sa rukami som si pretrala tvár a zazrela na ňho pri tom, ako si sadal na miesto druhého pilota.
"Tak to určite, nenechám svoj život v tvojich rukách!" Prekrútil očami a naďalej sa venoval skúmaniu držiaka na kávu, pri jeho operadle. Obrátila som sa späť, presmeruvávajúc pohľad na kopu tlačidiel rôznych farieb snažiac sa pripomenúť si správny postup zapínania motorov.
"Je to jednoduché. Proste bezpečne vzlietneme a autopilot ostatné spraví za nás." Snažila som sa povzbudiť Baeka, ktorý vyzeral, že sa za pár chvíľ rozplače. Chytila som mu ruku položenú na operadle a do druhej mu vložila lístok s miestom, kam letíme. Samozrejme, že to bol nejaký z otcových opustených ostrovov, boh vie kde. S úsmevom ho odo mňa prijal a prisúvajúc si navigáciu bližšie k sebe do nej naťukal adresu.
Okej, tak poďme na to..

Okej, ja viem. Časť úplne soda, ale aj také musia byť. 😪
Tiež viem, že je krátka, lenže už som chcela niečo pridať, keďže teraz nemám skoro vôbec čas, kvôli škole. 😅
To, čo dnes vyšlo sa vám dúfam páči a čo hovoríte na novú postavu? 💕

Sry, ale musela som. To je moja fav fotka Baeka. 😂😂🙏