Park ChanYeol
Nechávajúc Eve vstupovať do výťahu ako prvú, som svoj pohľad upriamil na jej zadok. Zubami som skúsol moju spodnú peru, keď sa otočila, pričom jej vlasy vytvorili dokonalý oblúk okolo pliec.
"Chan?" Jej pery sa roztiahli do krásneho úsmevu, keď prsty obtočila okolo môjho zápästia a potiahla ma k nej do výťahu, na ktorého zrkadlových stenách sa odrážali naše postavy. Musel som sa zasmiať, keď som prvýkrát skutočne videl ten obrovský výškový rozdiel medzi nami. Rukou som vyhľadal jej pás a pritiahol si ju k sebe o trochu bližšie a vrúcnejšie. So spokojným výrazom v tvári sa ku mne pritúlila zabárajúc nos do priehlbinky na mojej hrudi. Ťažko som si vzdychol, keď sa mojou hlavou prehnali myšlienky na jej krásnu sladkú vôňu, hebkú pleť a dokonalé mäkké pery. Čo to robím? Mal som si s ňou jednoducho užiť a zabiť ju, takto to malo byť. Mala trpieť ako nikdy, no teraz je všetko inak.
Moje srdce sa rozbúšilo, keď prepletajúc naše prsty vystúpila z výťahu a pomaly sa tiahla k dverám od jej bytu. Toto je zlé. To dievča ani nevie, čo so mnou robí. Netušil som, že pre mňa bude také ťažké sa do nej nezamilovať, keď som ju v tú noc videl. Pred tromi rokmi, vyzerala ako niekto, kto dokáže spôsobiť len bolesť. Niekto, koho som na prvý pohľad znenávidel.
Z myšlienok ma vytrhol vybrujúci mobil v mojich upnutých džínach. Vyťahujúc mobil z vrecka som Eve pokynul, aby šla dnu bezo mňa a tak aj urobila. Hneď ako sa dvere s rachotom zavreli som čítajúc Baekhyunove meno zbehol schody a hovor prijal.Franco Camorra (otec Eve)
Zatiaľ čo som sa neprestajne kolísal na veľkom koženom kresle, som pozoroval môjho sluhu ako sa mi neomalene snaží premietnuť fotky, ktoré prišli mailom od Suha. Bol moja spojka v Kórei, sledoval Eve a priebežne mi posielal fotky, aby som sa nestrachoval, že by mi nejak mohla pokaziť povesť.
"Tak bude to?!" Okrikujúc neschopného sluhu, som sa vydal sám k počítaču, keď sa to konečne spustilo a môj pohľad teraz upútala stena, na ktorej sa zabrazili veľmi zaujímavé fotky najprv z diaľky, neskôr priblížené. Za toto sa mu musím poriadne odvďačiť.
Pozorne som si prezeral fotky mojej skazenej dcéry a toho skurvysyna Parka. Vedel som, že sa ho mám zbaviť už vtedy, keď jeho matku zabili. Tušil som, že bude robiť problémy. Nevadí, vyriešim si to s ním teraz. Posielajúc sluhu preč, som mobilom vytočil práve Suhove číslo.
"Dobrý deň, pane." Pozdravil ma smiešnou taliančinou, ktorej som sa musel ticho zasmiať.
"Aj tebe Suho, mám pre teba jednu službičku. Zober si nejakých chlapov, ak potrebuješ a privez mi sem toho bastarda. Vieš o kom hovorím. A príď aj ty, chcem sa ti niečím poďakovať za tvoje služby."
"Hah, s radosťou pane!"Eve Camorra
Usmievala som sa z okna hľadiac na ulicu, kde postával Chanyeol, ktorý sa zjavne hádal s človekom cez telefón. Prešľapoval z jednej nohy na druhú šúchajúc si spánky dlhými prstami. Motalo sa okolo neho mnoho ľudí, no mňa zaujalo čierne terénne auto, ktoré náhle zastavilo neďaleko môjho Chana. Rukou som vystrelila po kľučke na okne, aby som ho otvorila vo chvíli, kedy z auta vybehlo päť chlapov so zbraňami v rukách. Otvárajúc okno dokorán som zvrieskla na Chana, keď sa k nemu zo zadu priblížili a jeden z nich ho udrel revolverom do hlavy. Vyzeral, že mu to nič neurobilo, za čo som bola rada, ale ďalšia rana pre Chanyeola prišla vo chvíli, kedy sa k nim obrátil. Ďalší kórejčan ho päsťou silno udrel do tváre a jeho vysoké telo spadlo k zemi, ako domček z karát. Dvaja z nich vzali Chanyeola a hodili ho na zadné sedadlá, keďjeden z nich pozrel mojim smerom. Zazdalo sa mi, že už som ho kedysi videla. Žmurkol na mňa tesne pred tým, ako sa otočil na päte a nasadajúc na miesto spolujazdca mi ladne zamával. 'Do riti! Určite ich poslal otec.' Uvedomujúc si isté fakty som bežala dole schodmi, až moje nohy zastavili pre panelákom, kde na zemi ležal Chanov mobil. Schmatla som ho a obzrela si plochu, ktorá zaznamenávala stále bežiaci hovor.
"Chanyeol?! Chan, ozvi sa!" Počula som prichádzajúci hlas z druhej strany.
"Prepáč, tu je Eve.." Trochu som sa odmlčala, no keď nič viac nepovedal rozhodla som sa pokračovať. "..dúfam, že si Chanov priateľ, lebo potrebujem vážne pomôcť." Vychrlila som zo seba dúfajúc, že tento 'Baek' je niekto, kto mi pomôže ho z toho dostať.
"Sakra Eve, čo sa stalo?" Zvrieskol, na čo mnou otriasli zimomriavky. Aha, takže druhý nevrlý chlap. Skvelé.
"Prosím príď ku mne, toto je na dlho!" Nadiktovala som mu adresu a skladajúc mobil som sa vydala späť do bytu, ktorý vyzeral stále horšie a horšie. Hneď ako som zastavila pred gaučom sa moje kolená podlomili a ja som sediac na tvrdej zemi, premýšľala ako z toho Chana dostanem. Ak to vtedy pred rokmi bol vážne on, otec ho zabije a bude len na jeho nálade či to spraví rýchlo a bezbolestne, alebo dlhým mučením.
Mám na vás jednu otázočku: Kedy chcete, aby vycházdali časti?
Chcem vám popriať pekný zvyšok týždňa, držte sa v škole.
To je všetko odo mňa, prosím komentujte, tých 10 sekúnd vás nezabije. Ďakujem. *anjel*
YOU ARE READING
SMIRK /p.c.y./
Short StoryNohou sa obtrel o jej nahý kotník a sledoval ako na to zareaguje. Jej lícami sa prehnala vlna červene a on sa s chuťou zasmial. "Povedz mi niečo o tebe, o tvojej rodine.." Nadhodil tému, pričom sa zapozeral do jedálneho lístka. Táto otázka ju zasko...