SMIRK /p.c.y./

8

-Eve & Oskar

Obzerajúc si skupinku podozrivých ľudí som nasledovala môjho priateľa ožratého pod obraz boží.
"Oskar do riti, kam ideme?" Kričala som po ňom, zatiaľ čo moja ruka bola  uväznená v jeho a nohami som sa zabárala hlboko do piesku Toskánskej riviéry. Oh áno, vyšli sme si na dovolenku a on sa v hotelovom bare opil s jeho novými zvláštnymi priateľmi.
"Neboj, bude sranda." Do uší mi udrel jeho tenký hlas, keď sme boli už blízko partie motajúcej sa akolo veľkého ohniska. Na pláži bolo len pár ďlaších ľudí, ktorých tiene sa mihotali v diaľke. S povzdychom som prikovala svoje nohy k zemi, keď sme sa ocitli v centre diania. Oskal si s pár ľuďmi podal ruku, vymenil sáčky v jeho zadnom vrecku a ďalej sa venoval chľastaniu, tentoraz nejakého lacného vína s fľaškou v papierovom sáčku. Pretočila som očami vo chvíli, kedy som ho zas začala zaujímať, ale len po sexuálej stránke. Naše vzájovné pohľady trvali aj počas toho, ako mu niekto podal ďalší sáčok, no tentoraz väčší a podstivo zavretý. Myknutím hlavy si ma zavolal k sebe počas toho, ako ustupoval do úzadia. Nemohla som odtrnúť oči od hnedého nepriehľadného śačku, ktorý pomaly otváral neomalenými pohybmi.
"Pekná čo?" Vydral zo seba pri vyťahovaní zbrane zo sáčku. Moje ruky okamžite vyleteli dopredu v obrannom geste
"Šibe ti?!" Pozorovala som ho ako nebezpečne kývajúc zbraňou na všetky smery ukladal ukazovák na spúšť.
"Ublížiš niekomu!" Vreskotom som sa snažila ho aspoň trochu prebrať, ale bolo to marné, čo mi dal jasne najavo hlasným smiechom.
"A komu asi, do riti, prestaň byť taká padavka! Nikto tu nie je!!" Znova sa zasmiaľ a pre názorný príklad pár krát vystrelil do tmy. Splašene som zavrela oči a skomila sa v bolestnom kŕči pri počutí opakovaných výstrelov.
"Magor." Pristúpil ku mne a rukami ma oblapil snažiac sa ma ukľudniť a pravdupovediac sa mu to darilo až do chvíle, keď som začula hlasný krik chlapca. Zbesilo sa obzerajúc po pôvodcovi kriku som zbadala dve postavy ďaleko od nás. Chcela som sa ísť pozrieť čo sa deje, lenže na mieste ma stále držal teraz už vydesený Oskar.
Vo chvíli, kedy všetci nadávajúc našim smerom utekali horúcim pieskom čo , mi to došlo.
"Kurva." Zanadávala som, cítiac ako mi Oskar tlačí zbraň do rúk.
"Prepáč láska si v tom sama!" Vypľuvol zo seba a tackavým behom ma nechal stáť samú so zbraňou v ruke blízko umierajúcej osoby. Nemala som na výber, ukladajúc zbraň do svojho zadného vrecka som bežala k osobe ležiacej pár metrov od mora. Zbadala som chlapca plačúceho s hlavou položenou na postaršej žene, ktorej oči boli zavreté. Kľakajúc k zemi som sa snažila nájsť miesto, kde ju guľka trafila. Zobliekla som si sveter a kladúc žene typické kontrolné otázky som jej zakrývala ranu na pravom pleci. Neodpovedala. Jej oči boli pevne zavreté a bolestný výraz v jej tvári mi spôsoboval triašku.
"Umrela." Vzlykol chlapec kľačiaci vedľa mňa a ja som sa snažila sa čo najpokojnejšie pozrieť do jeho tváre.
"Moja mama." Drtil ruku ženy v jednej svojej, pričom pozoroval zbraň trčiacu von z môjho vrecka. Pokývala som hlavou, pričom mi z očí opadali slzy a dvíhajúc svoj pohľad som zazrela jeho tvár. Tak počkať.. Chanyeol?!

*

Hneď ako som otvorila zlepené oči som sa ho snažila vyhľadať pohľadom, no v posteli nebol. Horúcimi rukami som utrela pot stekajúci po mojej tvári očami stále pripnutými na druhú polovicu postele.
Nie je možné, aby to bol vtedy Chanyeol. Poznala by som ho, predsa by som si ho pamätala. Veď to bolo len pár rokov dozadu, určite by som si ho bola pamätala. Bol to len sen, nie? Sny sú výmysly.
'To nebol sen, bola to spomienka, Oskar v tú noc vážne niekoho zabil, ty blbka!' Povzbujúce. Predsa by sa ku mne nesprával tak milo, keby si ma pamätal, no nie? Sama pre seba som sa usmiala vstávajúc z mäkkej postele. Pri hľadaní mojich šiat po izbe, som zalovina v pamäti, aby som si spomenula na čokoľvek z včerajšieho večera, ale od toho vína si na nič nespomínam. Asi som to prehnala, bola mimo a išla si ľahnúť. No áno, určite to bolo nejak takto.
Moje bosé nohy si užívali každý jeden krok po mramorovej podlahe, až k dverám, ktoré som pomaly otvorila. Naskytol sa mi príjemný pohľad na poschodie tohto dokonalého domu. Vždy bolo mojím snom máť takýto dom, čiernobiely rozľahlý a z čistého mramoru. Úsmev na tvári sa mi každou chvíľou zväčšoval pri pozorovaním mohutného lustru vysiaceho z vnútornej strany točivých schodov. Už som takmer utekala, keď do môjho nosa udrela vôňa lievancov. Rukou položenou na chladnom zábradlí som bežala dole schodami, až do kuchyne, kde ma zaviedol môj čuch. Zbadala som Chanyeola otočeného mi chrbtom. Stál pred sporákom a krútil bokmi do rytmu neznámej pesničky znejúcej celým domom z takmer nepozorovateľných reprákov na stenách. Stiahla som si tričko takmer po kolená, zatiaľ čo som ticho cupitala k môjmu polonahému chlapovi. Ukotvujúc svoje bosé nohy pár centimetrov od tých jeho som sa snažila nadobudnúť trochu pozronosti.
"Dobré ráno." Šepla som a on sa ku mne náhle otočil s vydesený pohľadom, ktorý sa o sekundu zmenil na krásny široký úsmev.
"Ránko." Pritiahol si ma k sebe a s pevným úchopom na mojom krku priložil svoje suché pery na moje. Odtiahol sa, hľadiac do mojích očí, len tak ďaleko, aby mohli byť naše čelá stále spojené.
"Choď ešte do postele, je skoro." Šepkal, hrajúc sa s rukami zaborenými v mojich vlasoch.
"Nechcem tam byť sama, ako keď som vstala." Pokrútila som hlavou a našpúlenými perami som po ňom hodila pohľad najviac nevinného dieťaťa, na čo sa len schuti zasmial.
"Chcel som ťa prekvapiť!" Stiahol svoje obočie k sebe hádžuc hlavou smerom k lievancom, ktoré sa už dávno pripekali na panvici. Teraz som sa pre zmenu zasmiala ja.
"A ja som bola veľmi milo prekvapená." Napatrne som sa odtiahla ďalej a uchopila panvicu do rúk snažiac sa zachrániť úbohé lievance. "Už to radšej nechaj na mňa." Nahodila som jeho obvyklý úškrn, na čo ma on pľasol po zadku sadajúc si na barovú stoličku neďaleko mňa.
"Aj tak som ti to chcel navrhnúť. Nechcem predsa, aby si si zvykla na takéto romantické sračky,že?" Žmurkol a kedže nebol zvedavý na moju reakciu, okamžite si zakryl tvár novinami a hlboko sa do nich ponoril, pričom mu stále trhalo kútikami. Pokúšal sa snáď nesmiať? Totálny pacient. Pokrútila som hlavou a ďalej sa venovala naším sladkým raňajkám.

Hotovoo. 1050 slov nie je veľa, ale za dve a pol hodiny to je v pohode, či? 😄 Dúfam, že sa vám časť páčila a objasnila pár vecí, čo určite objasnila. Zbožňujem vás, dožívajte krásne prázdniny. ❤️