Nohou sa obtrel o jej nahý kotník a sledoval ako na to zareaguje. Jej lícami sa prehnala vlna červene a on sa s chuťou zasmial.
"Povedz mi niečo o tebe, o tvojej rodine.." Nadhodil tému, pričom sa zapozeral do jedálneho lístka. Táto otázka ju zasko...
Dva výstrely a nič viac. Rukou som si zakryla pery, keď hneď potom nastalo hrobové ticho. Mohla som myslieť len na najhoršie, keď sa na Layovej tvári roztiahol nechutný úsmev. "Tak a teraz už nemáš koho milovať, láska." Pomaly ma obišiel, chytil moje plecia chladnými rukami a vytiahol ma na nohy. Kolená sa mi bolesťou podlamovali, zatiaľ čo ma viedol k posteli. "Niečo ti ukážem. Je to niečo.." Posadila som sa na kraj vysokej a mäkkej postele, zatiaľ čo on hľadal svoj mobil v saku pohodenom na zemi. Zotrela som si slzy z horiacej tváre, keď ku mne pristupoval odomykajúc mobil odtlačkom prsta. "..je to niečo, po čom oľutuješ, že si si kvôli nemu takto zničila život." Jeho zadok dopadol na posteľ hneď vedľa môjho a mňa striaslo. Otvárajúc nejaký dokument položil telefón do mojich rúk a naznačil mi, aby som si to prehliadla. "Uvidíš, nakoniec budeš rada, že zdochol." Zasmial sa a nechal ma na posteli samú prezerajúcu si fotky mňa a Chanyeola. Nechcela som veriť tomu, čo vidím. Chrbtom ruky som rýchlo zotierala slzy pri pohľade na Chanyeola ležiaceho na mne. Z viackrát priblíženého obrázku sa dalo rozpoznať ako mimo som bola. Nadrogoval ma? Snažila som sa spomienkami vrátiť k tej noci, no v mojej hlave bolo prázdno. Prstom som rýchlo preklikala fotky až na koniec a obrátila sa k Layovi, ktorý vyberal zo skrine čierne tenké lano. "Čo to robíš?" Roztraseným hlasom som ešte pár krát zopakovala predošlú vetu, až sa ku mne konečne obrátil so spokojným úsmevom. V ruke pevne zvieral spomínané lano, zatiaľ čo kráčal ku mne. "Lay, nerob to!" Prosebne som zatiahla, cúvajúc smerom k posteli, na ktorú ma jemne postrčil. Na tvári mal neprítomný výraz, no čas od času mu myklo kútikmi. "Škoda, že už som sa rozhodol." Zobral do rúk moje zápästia a priviazal ich k čelu postele tenkým ostrým lanom, ktoré pálilo moju kožu. Rozhodujúc sa mu neodporovať som položila hlavu do vysokých perových vankúšov, ktoré pohlcovali slzy stekajúce mojou tvárou. "Nemyslel som si, že nebudeš vôbec proti." Hneď ako skončil s pripútavaním mojich rúk sa mi sklonil k tvári a okolo očí zaviazal látku, ktorá ešte pár minút dozadu tvorila motýlika okolo jeho krku. "Spomínaš, ako nám spolu bolo dobre predtým, než si odišla?" Zahryzol sa do môjho ucha, pomaly ma rozptyľujú od jeho dotykov v spodnej časti môjho tela. Prstami zakliesnenými o lem čipkovaných nohavičiek mi ich stiahol po kolená, zatiaľ čo bruškami prstov obkresľoval záhyby na mojom tele. "Si dokonalá, vieš to?" Cítila som jeho pery tesne nad mojimi, keď prekročil aj zostávajúcu bariéru a tvrdými perami narazil na moje. Zalapala som po dychu, keď sa mi ukladajúc ruku medzi stehná vkradol jazykom do úst. "Lay, nie!" Zaprosila som pomedzi bozky, no on ma ignoroval naďalej prechádzajúc prstom cez môj vchod. "Viem, že sa ti to páči." Zachrapčal odťahujúc sa odo mňa. Vo chvíli, kedy som necítila jeho telo položené na svojom sa domom ozval ďalší výstrel, no tentoraz bližšie. To musí byť on, nesmie byť mŕtvy. "Chan!!" Zapišťala som slabým a zlomeným hlasom, ktorý som u seba nespoznávala. Na mojom líci okamžite pristála bolestivá facka prezrádzajúca, že Lay je ešte stále tu a očividne sa mu taktiež nepáči a výstrely ozívajúce sa. Bolo mi jedno, že jeho facky mi ubližovali, naďalej som pišťala a vrieskala, akoby mi šlo o život. "Čuš!" Zakričal vo chvíli, kedy zdrapil moje boky a preložil ma na brucho. Ukladajú cezo mňa jednu nohu som pocítila opasok ťahajúci sa mojim chrbtom a radšej zavrela ústa. Ani si neviete predstaviť tú bolesť, ktorú mi to spôsobovalo. Zahryzla som si do pery, keď znova udrel pevnou kožou po mojom chrbte a prehla sa v krížoch dúfajúc, že mi to pomôže zmierniť bolesť. Roniac slzy čím ďalej, tým viac som sa zamerala radšej na zvuky spoza dverí. Znelo to, akoby sa tam niekto mlátil. Údery do stien sa stávali intenzívnejšími a ja som zakňučala mysľou vracajúc sa k Chanyeolovi. Bola by som schopná s ním odísť, ak by teraz prišiel? Chcem ho po tých všetkých klamstvách zachrániť? Žije vôbec ešte? "Eve, ak nebudeš držať hubu, prisahám, že ťa zabijem!" Precedil cez zuby a v tej chvíli sa izbou ozval výstrel. Snažila som sa naslepo rozpoznať čokoľvek, čo by mi pomohlo zistiť, kto to bol. A keď mi na chrbát dopadli prvé kvapky Layovej horúcej krvi sa mojimi ušami rozľahol ten známy chrapľavý hlas. "Škoda, že umrieš skôr ako by si sa o to mohol pokúsiť."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
