Choose to shine

Prvý deň na novej škole

Zo Sofiou som sa nebavila ani dnes ráno, vyhýbala som sa jej, lebo ma ničilo sa na ňu pozerať. Cestou do školy sa každá pozerala inde aj keď neviem za čo je urazená ona. K tomu dnes je môj prvý deň v novej škole. „Moje nešťastie sa nikdy neskončí!" vzdychla som si pred budovou školy. Aspoň na rozdiel od tej našej nevypadala z vonku ako väznica. Možno to nebude také zlé... Iste.. sarkasticky sa ozval ten krpatý protiva v mojej hlave. Pomaly a neisto som vošla dnu.

„Páááni" s úžasom som povedala, akoby som zívla čo vyvolalo smiech detí okolo. Táto škola bola prekrásna. Na stene plagáty rôznych školských klubov, vlajky visiace zo stropu a bledomodré skrinky vinúce sa po okrajoch chodby. Kým som sa kochala chodbou niečia ruka ma chytila zozadu.

„Viky, prepáč" Sofia, kto iný. „Nechaj ma!" zhodila som jej ruku z ramena a miernym behom som bežala k svojej skrinke. „Sakra! Ktorá to je!" trvalo mi hodnú chvíľu nájsť ju. „Hurá" nadšene som pípla, keď som sa na desiaty pokus trafila do svojej skrinky. „A teraz ju otvoriť, ale čím?" jasné, ja asi na hodinu nikdy nedostanem! Karmaaa.. Kopla som nahnevane do skrinky.

„Ukáž" prihovorilo sa mi neznáme dievča, schmatlo mi ruku a prst mi priložila k priehlbine. „Ahaa" udivene som kukala na otvorenú skrinku ako na nový model i-phonu. „Ďakujem" poďakovala som dievčaťu a začala pchať všetko dnu. „Nie je zač, som Nela" podalo mi ruku dievča. Bola to nižšia čiernovláska, ktorá mala vlasy zopnuté do drdolu.

Mala okuliare, ktoré jej celkom pristali. „Viktória, ale mám radšej keď ma volajú Viky" potriasla som Nele rukou. Júúú nová kamarátka, hlavne sa teraz nestrápni ok? Snažila som sa tváriť čo najpokojnejšie, ale tvárila som sa tak blbo, ako by som mala zápchu. „Si v poriadku? Opýtala sa ma Nela. Super, teraz si to už kompletne posrala. „Ano prečo?" vystrúhala som úsmev, akože nič. „Len tak, ty si tu nová, že?" Asi to tak bude. „To je to tak vidieť?" opýtala som sa trochu tichšie.

„To je tým nadšením, ešte som nevidela nikoho sa tak tešiť zo školy, pokým tu bol už dlhšie" následne mi vysvetlila Nela. „A ty si, ktorá trieda?" To keby som vedela... „Tak inak, koľko máš rokov?" „16" povedala som tak akoby som vyhrala v lotérii. „To je super, si v mojej triede.

" Tešila som sa ako malé dieťa, lebo zatiaľ nikto nebol tak nadšený z toho, že ma pozná. „Ideme?" podala mi ruku Nela a ja som poslušne za ňou cupitala do triedy. Hm.. kde si sadnem? Tak treba sem. Capla som sa na prvú voľnú lavicu, ku ktorej som prišla. Vyložila som si veci na lavicu a začala sa obzerať za Nelou. Samozrejme, že som ju nevidela, tak som sa zvalila na lavicu a začala jesť, ako inak keksy. Zrazu som pocítila ako sa nado mňou niekto skláňa. Chcela som ho pozdraviť, ale...

„Aho.." „Čo tu robíš?" opýtal sa ma chalan s zlatožltými vlasmi. „Sedím prečo?" nechápavo som odpovedala. Celá trieda prepukla do smiechu. „Aha. Tak potom nič" povedal so sarkazmom v hlase. Chystala som si sadnúť, lenže ten chalan ešte neskončil a rozkričal sa na mňa. „A to si myslíš, že ti to len tak prejde?" WTF? Čo som mu urobila?

„Ak nevieš, tak tu sedí najväčší frajer školy!" „Aha a to jeee..?" potom ako som dopovedala celá trieda sa začala smiať ešte viac než predtým. „Mne!" zvreskol na mňa. „Sedíš na mojom mieste! Okamžite padaj ty chudera!" keď to dopovedal zhodil všetky veci na zem a mňa strčil tak, že som letela za ními. Skvelý prvý dojem..

„Drž hubu!" „Čo si vravela?" otočil sa na mňa späť. „Pre boha nič." Rýchlo som sa snažila zahovoriť a to už pri mne bola Nela. „Nechaj ju napokoji!" štekla na neho Nela, zatiaľ čo mi pomáhala vstávať zo zeme. „Strať sa mi z očí" hodil na mňa vražedný pohľad. Rýchlo som pozbierala veci zo zeme a bežala do zadnej lavice. Zvyšok dňa som sa všetkým vyhýbala a doma som bola schovaná v izbe zarytá v posteli.

---

Ahojky! Sorry, že to tak trvalo, ale nemala som čas, dúfam, že sa bude lúbiť.. :D