Choose to shine

Večer nie podľa mojich predstáv

Už len pár dní a akcia končí, nezabudnite nás navštíviť... „Ach" otrávene som vzdychla pri prepínaní reklám v televízií. „Čo je?" zvraštila čelo Sofia. „ Nehovor, že teba bavia tieto nudné halloweenske reklamy?" znudene som zhrabla časopis a začala ním listovať. „Predstav si, že áno, veď halloween je úžasný sviatok, kostímy, sladkosti..." a bla bla bla, úplne som zabudla, že Sofia aj napriek veku je stále ako malé dieťa, veď to dievča je unesené aj z plyšového jednorožca.

„Sorry, úplne som zabudla aký si suchár" uštipačne sa zaškerila Sofia. Je to super sestra, ale občas mám chuť zobrať vankúš a držať jej ho na tvári kým sa neprestane hýbať. Lišiacky som sa usmiala. „Na čom sa smeješ? To ti to prišlo až tak vtipné?" opýtala sa ma. Skúmavo sa na mňa pozrela zatiaľ, čo som v ruke žmolila vankúš v tvare tekvice.

„Čo?" vyrušila ma z mojich vražedných myšlienok a zobrala som si keksík. „To je jedno" odvrátila zrak späť k telke. „ A nemala by si jesť toľko tých keksov, lebo budeš naozaj ako veľryba i keď nemáš už od toho ďaleko".

Hneď ako to dopovedala začala som sa obzerať po najbližšom vankúši. Lenže som sama usúdila, že ma v niečom pravdu. Nepatrila som medzi tie najchudšie a miesto mrkvy som si vždy radšej uchmatla dobožku, kým sa nikto nedíval. Sofia bola naopak chudá ako tyč a vždy keď som čosi jedla len znechutene dodala ako vypadám. „Si spokojná? Pokazila si mi celý večer!" urazene som zašušlala zatiaľ čo so som jedla keksík. Zrazu buchli vchodové dvere a ozval sa mamin krik „Baby už som doma!"

Hneď som sa rozbehla za mamou jej pomôcť s nákupom ako vždy. „Mami?" smutnými očami kukla Sofia na mamu a mne bolo jasné, že od nej niečo chce. „Ano? sladko sa usmiala mama.

„Viktória zas zjedla celý tanier keksov!" zatvárila sa akoby jej na mne záležalo ale spod tej masky super sestry sa na mňa uškrnula. „Viky! Čo som ti povedala, takto nikdy neschudneš!" vyčítavo pozrela na mňa.

Celá moja rodina si zakladala na štíhlej postave a ja som bola jediná, ktorej to bolo fuk. „Riťolez!" pozrela som vražedným pohľadom na Sofiu. Urazene som zvraštila obočie a buchotom slona som sa vybrala do izby.

„Ja sa môžem na to vykašľať!" vzdychla som pre seba. Vždy, keď sa nájde príležitosť tak ju využije aby ma urazila, ako inak. Najradšej by som jej ten tanier z keksmi zastrčila priamo do.. „Viky?" zjavila sa mamina hlava vo dverách mojej izby. No to bude zase kopa výčitiek aby som sa už tak nenapchávala, pomyslela som si. „ Prepáč, nechcela som na teba vybehnúť, ale naozaj by si si to jedlo mohla niekedy odpustiť". „Veď to nič, aspoň si spríjemnila večer Sofii" uisťovala som mamu. Ja proste nie som ten typ čo žere zeleninu ako zajac, alebo v prípade Sofie krava.

Možno keby Sofia nejedla toľko buriny tak by mala aj rozum, lebo keď ho rozdávali očividne chýbala. Keď som sa však otočila pozdraviť mamu, už tam nebola. Možno už odišla alebo som sa už naozaj zbláznila. Zavrela som oči a o chvíľu som chrápala ako medveď.