Choose to shine

Les

Do školy sa mi vôbec nechcelo, ale tešila som sa na novú kamarátku Nelu. Pomaly som vošla do triedy a poobzerala sa, či tu nie je náhodou ten chalan.

,,Ahojky" poklepkala ma Nela po pleci. ,,Ahoj" trochu preľaknuto som odzdravila Nelu. ,,Neboj nie je tu" usmiala sa na mňa. ,,Andrew" s úškrnom ma šťuchla Nela do boku.

,,Ja ja som sa len obzrela.." začala som koktať, keby nebol taký zlý, bol by to docela fajn chalan. ,,No poď" sadla som si do lavice a práve začalo zvoniť na hodinu. ,, Deti, otvorte si učebnicu na strane 12." kecala učiteľka, ale bolo vidno, že nikoho to jej hlúpe žvastanie nezaujíma. Po hodine som šla do skrinky pre učebnicu na nemčinu.

,,Ale, ale, ale.. koho to tu máme?" akože prekvapene zhýkol Andrew. ,,Nemôžeš ma nechať na pokoji?" bezducho som povedala bez toho, aby som mu venovala pohľad.

,,No, nebuď hneď taká protivná, prišiel som sa ospravedlniť" zaškeril sa na mňa. ,,Vieš čo? Ďakujem, ale teraz sa ponáhľam na hodinu!" sarkasticky som štekla na Andrewa. ,,Tak neminu máme spolu, som najlepší z celej školy, vyhral som už toľko súťaží.."

"Andy?" ozvalo sa z konca chodby. ,,Áno, miláčik?" nahodil Andrew sladký úsmev na nejaké dievča. Bola to vysoká štíhla brunetka zo smaragdovo zelenými očami. Jej vlasy boli také husté ako konský chvost. Narozdiel od 'Andyho' bola prekrásna, on vizeral oproti nej ako ochechuľ. (Nevedela som vymyslieť lepšie slovo ;D)

,,Nechaj to dievča a poď" jemne sa na mňa usmiala a odtiahla Andrewa preč. ,,Aspoň ktosi normálny!" vzdychla som si.  

,,Ty si tu nová?" opytala sa ma učiteľka Lüdlyová. ,,Áno" odpovedala som neisto. ,,Tak mi povedz niečo v nemčine." Pane bože! Ako inak na minulej škole som mala francúzštinu a z nemčiny zo základky si pamätám akurát Ich weisse nicht! ,, No.. ja" začala som neisto. ,, Ich heisse Viktória. Ich gehe 16 Jareh olt." Celá trieda vypukla do smiechu, lebo moja nemčina bola fakt strašná. Samozrejme Andrew musel čosi povedať ,, Haha" Hodila som naň vražedný pohľad a vrátila som sa zo stiahnutým chvostom späť do lavice.

Zvyšné hodiny som sa strápňovala naďalej ako pes.

,,Hurá ide sa domov" pomedlila som si ruky pri vchode. ,,Tak aká bola nemčina?" pritancovala ku mne Nela. ,,Ani sa nepýtaj" hodila som na ňu pohľad akože nič.

,,Tak fajn maj sa vidíme sa zajtra" zamávala mi a zmizla v autobuse. Ja som šla domov peši. Hodila som tašku do izby, ale nešla som sa učiť, miesto toho som šla na prechádzku. Ten les za domom ma fascinoval už od dňa príchodu, ale až teraz som sa rozhodla, že tam pôjdem ešte raz.

Ako inak nešla som po cestičke, ale zahla priamo do lesa však nech je vzrúšo. Po chvíli som sa vynorila pri čistinke. Obrovská lúka ohradená lesom. Neďaleko mňa ležal spadnutý strom, tak som si naň sadla. Započúvala som sa do zvukov prírody. Zrazu som začula praskanie vetvičiek.

,,Ahoj" veselo zvýskol Ben. NO TO SOM POTREBOVALA! Ako ma tu našiel? Je to náhoda? Určiteee... Pod chvíľou so mnou nadskočil strom aj ja sama. ,,Sorry, oproti tebe som kus chlapa" ospravedlnil sa Ben. Usmiala som sa naňho a úsmev mi opetoval.

,,Ešte si mi neodpovedala na otázku" skúmavo sa na mňa zadíval Ben. Ja som stále čušala a hlboko dýchala. ,,Ak ti vadím tak pôjdem preč" smutne sa nadvihol Ben a ja som ucítila ako ma hodilo o zem aj zo stromom. Hrýzla som si do pery a nevedela čo urobiť.

,,Volám sa Viktória, ale to asi už vieš" slabo som nadvyhla kútiky úst. ,,Poď za mnou" ukázal Ben rukov a ja som ho nasledovala. Vynorili sme sa pri krásnom vodopáde. ,,Nádhera" úžasom som otvorila ústa.

,,Je to tajné miesto a ty si jediná, ktorá o tom vie čiže nechaj si to pre seba ako tajomstvo jasneee?" priložil si prst na ústa. Otočil sa na znamenie, že by sme mali už ísť, ale zrazu ma chytilo akési nutkanie. Rukou som siahla do vodopádu a vodu vyprskla na Bena. Ten sa otočil premeral si ma od hlavy po päty. Zľakla som sa, že sa nahneval a chystala som sa ospraveslniť keď vtom ma oprskala voda. Vrátil mi to.

,,Naoplátku" uškrnul sa na mňa. Ešte hodinu sme bláznili pri vodopáde. Potom sme sa rozlúčili a zamyslene som veselo poskakovala domov.