Choose to shine

Nečakané prekvapenie

,,Tak čo si robila včera?" opýtala sa ma po chvíli Nela. ,, Ja? Nič, prečo?" hodila som na ňu prekvapený pohľad.

,,Len tak, že včera si nebola taká veselá a teraz toto" ukázala na mňa prstom Nela ako na nejakú vec.,,Som veselá, nič viac" odpovedala som zatiaľ čo som sa hrabala v zošitoch. ,,A čo vlastne hľadáš?"

,,Ospravedlnenku, po chemii pôjdem preč" no smutne som dodala ,,Ale vypadá to tak, že nikam nepôjdem, lebo ju nemôžem nájsť." ,,Zvoní, musím do triedy uvidíme sa na druhej hodine" kričala Nela zatiaľ čo utekala do triedy. Ja som vošla rovno do dverí oproti.

,,Biológia" vzdychol znudene chalan vedľa mňa. ,,Čo je na tom zlého?" prekvapene som pozrela na chalana. ,,Nooo najprv ten učiteľ, a potom tá biológia" jemne zasyčal na čo som sa ja usmiala.

,,Ja som Viktória" predstavila som sa, lebo som potrebovala nájsť nových kamošov. ,,Zack"
,,Pekné meno" snažila som sa udržať konverzáciu slovným spojením používané škôlkarmi.
,,Nová tvár, hmmm... pekné aspoň nebudem musieť stále čumieť na tie ochechule" povedal Zack ukazujúc prstom po celej triede.Začala som sa smiať, lebo mi to prišlo dosť vtipné.No prerušil ma učiteľ.
,,Hommerová?" ,,Tu" ,,Sirtennsová?" ,,Tu"
,,Jefferson" ,,Tu" vykrikol Zack na celú triedu.
,,Minssonová?" ,,Tu" hrdo som zdvyhla ruku.

Zvyšok biológie bol, len o tom čo si pamätáme z minulého roku a odpoveď ako inak - nič.

,,Hallo!" kukla na mňa spoza skrinky Nelina hlava. ,,My máme teraz špáninu čo?" utrápene som pozrela na Nelu. Nenávidím jazyky. Nie preto, že by som bola na ne ľavá, ale som na to moc lenivá. Znovu zazvonilo a ja som ucítila ako ma všetky sily opúšťajú.

Zhodou okolností mi španielčina išla a dostala som dokonca za 'A'.
,,A tak si frfľala" prevrátila očami Nela. ,,Pfe, ešte chémia a idem domov" radostne som podskočila aj preto, lebo s božou pomocou som našla konečne ospravedlnenku.

,,Môžeš mi zatlieskať" ukazala som Nele kúsok papiera. Na moje prekvapenie sa celou chodbou ozval Nelin tleskot.

,,Ahoj" ozval sa niečí hlas za mojím chrbtom. Myslela som, že to je Andrew a chystala som sa mu niečo na to povedať, ale keď som sa otočila, zarazila som sa. Za mnou stál Ben s nejakým letáčikom v ruke.

,,Ahoj" odzdravila som, ale môj pohľad sa naplno venoval orandžovému papieru. ,,Vieš v sobotu bude u mňa halloweenska párty, no a ja by som bol rád, keby, že prídeš" podal mi papier kde bola jeho adresa, názov akcie a obrázok tekvice. ,,Ja ja ja rada prídem" konečne som sa vykoktala potom čo do mňa drgla Nela. ,,A môže prísť aj tvoja kamarátka" musel myslieť tým Nelu, lebo okrem nej som tu nemala nikoho. ,,Rady prídeme" snažila sa Nela zachrániť to čo som dokašľala. Á chémia. Normálne som sa potešila keď zazvonilo, lebo som sa mohla vyvliecť z tohto rozhovoru.

---

,,No ták! Poďme " vrieskala som doma na počítač, ktorý sa načítal ešte pomalšie ako moje vedenie. 

,,Deje sa niečo?" vtrhla do mojej izby Sofia. ,,Nie nič" ukázala som prstom na počítač a ona hneď vedela čo sa deje. Tieto dni sa s ňou rozprávam, ale stále som nahnevaná. Veď tak ľahko jej to prejsť nemôže. Zrazu mi pípla smska od Nely:

Poď von stojím pred domom,
pekne sa obleč, alebo aspoň nie do teplákov!:D

,,Čo?" nechápavo som si prečítala smsku a vybehla som vonku v trblietkovom tričku s jeansami.

,,Ahoj" veselo mávla na mňa rukou Nela. ,, Si si myslela, že keď sa uleješ z dvoch predmetov, že ti dám dnes pokoj?" Zasmiala sa nahlas.

,,No už to tak asi bude" mykla som pleciami a vystrúhala trochu falošnejší úsmev. ,,Kam ideme?" preťala som ticho po chvíli.

,,To je prekvapko" žmurkla na mňa Nela. ,,Nenávidím prekvapenia" vzdychla som si. Zastali sme pred obrovskou sivou budovou. Nevypadala vôbec zaujímavo, skôr obyčajne ako každá iná.

,,No poď už" vyzvala ma Nela držiac vchodové dvere. Pomaly som vošla dnu. ,,Paaani" zhýkla som. Bola to niečo ako reštaurácia či skôr mliečny bar. Nad pultom visel nápis : Follow your dreams (nasleduj svoje sny). Všade boli zavesené fotky deti s koňmi. Na stene vedľa pultu bola polica plná cien, stužiek, pohárov a diplomov.

,,Je tu krásne čo?" vyrušila ma Nela z myšlienok. ,,A skús sa ešte otočiť" mykla Nela hlavou do strany. ,,Hm?" nechápavo som hmkla. Otočila som sa a zrazu som zbadala niečo úžasné. Celá stena bola presklanná. Za sklom bola obrovská jazdecká plocha. Asi dvadsať detí jazdilo na  koni. Premávali sa sem a tam, skákali cez prekážky. Bolo to neskutočné.

,,Krásne, že?" pristúpila ku mne Nela a ukázala prstom k jednému stolu. Posadili sme sa a objednali shaky. ,,To je jazdiareň nášho mesta."

,,Zvonku to vypadalo tak obyčajne."

,,Ale nie je" prerušila ma Nela. ,,A ty jazdíš?" opýtala som sa Nely zvedavo. ,,Vypadám ako jazdecký typ?" prehodila vlasmi Nela. ,,Nooo ja neviem" argumentovala som. ,,Nie ja sa ich bojím" trochu sklesla povedala.

,,To nič ani ja to neviem" mávla som rukov. Do večera sme kecali s Nelou a ona mi ukazovala okolie jazdiarne, ale aj nejakých jazdcov. Večer sme sa pobrali domov a už som sa tešila na zajtrajšok.