Beauty And The Beast

Neznámy

Louis

Keď, sa mojou izbou rozoznel budík oznamujúci mi aby som sa zobudil a čelil škole čelom ,rovnako ako krutej realite pomaly som otvoril svoje modré oči.

Čakal som ,že bude moje telo znova uväznené v putách alebo čo to bolo ale keď som mal úplne voľné ruky a nohami som šťastne zakopal ,viditeľne mi odľahlo.

Možno to bol len bláznivý sen,ktorý si vytvoril môj mozog. Vravel som,že ma raz dostane do hrobu!

Po desiatich minútach neprestajného vyzvánania budíku som sa postavil z postele a tú vec ,ktorú musel vytvoriť sám Lucifer som vypol.

Rýchlo som svojmu telu doprial teplú sprchy a bežal som nahý ku skrini.

Len v boxerkách mi pohľad padol na zrkadlo po mojej pravici a ja som tam takmer vypustil dušu. Myslel som,že včerajšok bol iba sen ale mýlil som sa.

Úplne mi to vyvracali  cucfleky na hrudi a odtlačky nejakej veci na  mojich zapastiach. Radšej som sa tým už nezaoberal. Stopercentne to bude mať iné logické vysvetlenie. Nikto včera večer v mojej izbe nebol.

Proste nie.  

Navliekol som si oblečenie a rozbehol som sa dolu schodmi, z kuchyne som si narýchlo vzal jablko,nazul som si boty a s behom som utekal do školy. A ako vždy som meškal.

***********************************

"Louis jediné čo je v tvojej izbe sú staré ponožky pod posteľou" povedal mi Niall keď som mu rozprával o mojom zážitku v noci. Samozrejme som nejaké detaily vynechal.

"Tie odtlačky na zapastiach sú tak skutočné ešte to dokonca aj,tak bolí" povedal som mu a styskol som svoje   zápästia. Nebolo pochýb. Boli čerstvé a skutočné.

"Louis možno sa ti to len snívalo" povedal mi Niall. Bol ako neveriaci Tomáš. Najprv musí vidieť na vlastné oči aby uveril. Aj ,,by som mu povedal čo za človeka to bolo ale to by som ho najprv musel vidieť!

Zlomene som si povzdychol a spadol som tvárou na lavicu. Možno má pravdu. Možno si to len namýšľam. Bol som tak strašne dlho sám ,že som si vymyslel fiktívnu postavu ktorá by omna mala záujem. Nevedel som,že som na tom až tak zle.

Áno, ako malý som si vymýšľal fiktívnych kamarátov ale teraz som už skoro dospelý človek nie?   Bože, Tommo nájdi si už niekoho lebo z toho zosalieš a jediné miesto kam pôjdeš je hrobárovi pod lopatu.

"Asi máš pravdu Nini" povedal som mu a pozrel som naňho pohľadom ala zbití pes. "A tie modriny môžem mať od toho,že som si silno stiahol na rukách šnúry" povedal som mu a on uznanlivo prikývol.

"Vidíš Tommo logické vysvetlenie a nie nejaký záhadný neznámi v tvojej izbe" povedal mi a ja som sa naňho usmial.

Nieže by som mal radosť z toho,že je neznámy konečne zažehnaný ale je lepšie vedieť že,  nikto u vás nebol a máte bezpeční dom. 

S malým úsmevom som spoločne s Ninim vstúpil do vnútra triedy. Kto mal vedieť,že môj neznámy sa opieral o múr školy a celú našu konverzáciu mohol vďaka otvorenému oknu počuť.

Do postele som unavene padol. Futbalový tréning ma úplne zničil a ja som bol napätý ako struzina v nejakej blbosti a mal som pocit,že každú chvíľu vybuchnem.

Osprchovany a voňaví som sa zakryl paplonom vedomí si toho,že ma z postele už absolútne nič nedostane. 

Zakryl som sa až po uši a spokojne som nechal odplávať svoju myseľ do ríše snov.

*********************************

"Loui,ružička" budil ma neznámy hlas a ja som sa dezorientovaný poobzeral okolo seba. Keď som však nevidel absolútne nič a moje ruky boli nad hlavou pochopil som,že neznámy nie je absolútne neznámy a večer sa ešte len začal.