Beauty And The Beast

Another night

Louis

Keď som sa osprchoval svoje telo som uložil do postele a s malým úsmevom som prepadol spánku. Čakajúc na krásneho chlapca ,ktorým môj záhadný chlapec musel byť.

Môj spánok sa pretrhol okolo tretej večer a ja som vyskočil do sedu,keď som si uvedomil,že niesom priputaní a všetko je zaliate v tme.

Chcel som okamžite zapnúť lampičku po mojom boku na nočnom stolíku ale ruka skrytá v rukavici ju chytila skorej ako som to urobil.

"Nezažínaj svetlo" povedal mi chrapľavý hlas a ja som sa len márne snažil nájsť v tej tme  aspoň náznak jeho výzoru.

"Dobre" povedal som mu a hlavou som klesol späť do postele.

Až po dlhšom pozorovaní tmy som v nej mohol zbadať siluetu človeka.

Bola vysoká a naklonená kumne. Domyslel som si,že má na sebe čiernu kuklu. Veď viete ,ako niektorý tí zlodeji v Amerických filmoch.

Svoju rozklepanú ruku som natiahol smerom k nemu ale skôr ako som sa mohol dotknúť aspoň jeho hrude zastavila ma jeho ruka. Zase.

Dlhé prsty odeté do jemnej látky rukavíc sa preplietli s tými mojimi a opatrne zdvihol moju ruku smerom k jeho tvári skrytej pod kuklou.

Myslel som si,že sa na posteli   rozpadnem ako porcelánová bábika ,keď ma opatrne ako pohladenie vánku pobozkal na ruku.

Červeň naplnila moje líčka a ja som bol,  bohu vďačný za tmu okolo nás.

"Si,nádherný keď sa červenáš" povedal mi a ja som sčervenal ešte viac.

Toto,nieje fér!

"Aj,ja by som ti,mohol hovoriť takéto komplimenty keby si sa stále neskrýval  v tme" povedal som mu a on pustil moju ruku.

Videl som ako sa jeho silueta postavila a on začal chodiť po izbe. "Ver mi Louis takto je to,lepšie",povedal mi.

"Prečo máš ten pocit?" Spýtal som sa ho zmätene. Bol som zmätený  a zároveň tak strašne nahnevaný sám na seba. Prečo nedokážeš držať hubu Louis?

Aspoň raz si rozmysli čo z tej  svojej huby vypustíš!

"Pochybujem že, ma  niekedy  uvidíš" povedal mi. "Počkať! Čo tým chceš akože povedať!" Vybehol som naňho a okamžite som vyskočil z postele.

"Louis okamžite si,ľahni späť" prikázal mi. "Nie,pokiaľ mi to,nevysvetlíš" stál som si za svojim.

Akože neukáže!

"Louis nechceš vedieť ako,vyzerám" povedal mi a pohladil ma rukavicou  po tvári.

"Ako by mohla mať taká nádherná bytosť  rada také monštrum ako som ja" počul som ho zašepkať.

"Prosím. Chcem sa ta len dotknúť a budem mať zavreté oči takže nebudem vôbec vedieť ako Vyzeráš" prehováral som ho.

Len si,nahlas povzdychol a ja som na jeho prosbu zavrel svoje modré kukadlá.

Cítil som ako mi zdvihol ruky a priložil ich na chladnú pokožku.

Jemne som prechádzal po jeho tvári. Zasmial som sa keď som cítil ako sa zamračil lebo som  mu,nechtiac pichol prst do,nosa.

"Ospravedlňujem sa" zašepkal som mu.  Pod bruškami prstov mi ožívala pokožka na ktorej,boli zvláštne vystuplé body,ktoré som nedokázal k ničomu zaradiť.

Boli zvláštne.

Moje prsty prešli po jeho zavretých očných viečkach cítiac jeho husté dlhé mihalnice. Oči mal mandlového tvaru a len horko.ťažko som si dokázal predstaviť aká farba sa za viečkami môže skrývať.

Vystúpil som s rukami trošku vyššie zaplietajúc ich do hustých vlasov. Takmer okamžite som,vedel,že sú to kučery ktoré som namotával na svoje krátke prsty.

Ruky odeté do jemnej látky rukavíc si ma zatiaľ pritiahli bližšie k svojmu majiteľovi vďaka čomu som cítil jeho silno bijúce srdce.

Nakoniec som si,nechal tú najlepšiu vec.

Jeho pery.

Plné ružové pery po,ktorých som prešiel svojim palcom a na oplátku ma ovial teplý vzduch,ktorý z nich vyšiel.  

Tak strašne som túžil ochutnať ich.

Aká je asi ich chuť?

Keď som sa už pomaly staval na špičky  ruky zmizli aj s rýchlo bijúcim srdcom a teplo nahradil chlad.

Chcel som otvoriť svoje modré oči ale on bol rýchlejší.

Na Oči mi priložil svoju dlaň a ja som konečne zacítil tie jemné obláčiky na tých mojich.

Bolo to ako keby celé moje vnútro ožilo niečím čo sa v ňom už dlho skrývalo a ja som tú zmes jahôd chcel ochutnať každú minútu môjho života.

"Teraz budeš mať zavreté oči a neotvoríš ich" prikázal mi.

Ešte stále opantaný chuťou jeho pier som prikývol a čakal čo sa bude diať.

Až po dobrých 10 minútach otvorím oči ale  nikde nikto.

Smutný som si,radšej zasvietil svetlo ale to čo som videl na mojej posteli ma donútilo usmiať sa až tak,že som sa bál,že mi úsmev roztrhne tvár.

Bomboniéru a na nej,malým písmom napísané.

Moja obľúbená. Chutí rovnako ako tvoje pery.
H.

Ahoj :)

Hlásim sa s novou časťou a zároveň aj,s dôležitým oznamom. Mám zranenú ruku. Presnejšie vodu,v tejto,končatine :/

Dá sa to vôbec!?

Okej pokračujeme :D

Keďže musím mať ruku v klude a bude to tak,tri mesiace,rozhodla som sa dnes pridať časti ku všetkým mojim príbehom.

Teda aspoň k,tým najhlavnejsím. Asi sa pýtate čo bude s príbehom.

Nemusíte sa báť, samozrejme že písať budem ale trošku menej. Možno budú kapitoly kratšie čo dúfam,že nevadí :/

Ďakujem za vote a komentáre k minulej časti . Veľmi ste ma potešili. Som rada,že tu niekto so,mnou a chlapcami ešte zostal :-)

Vote
Koment
Poteší

Vaša Boo.