Beauty And The Beast

Rukavica

Harry

Dráhy záhadný chlapec ktorý ma navštevuješ každý večer.

Chcel by som ta pozdraviť . Ahoj som Louis Tomlinson. Chcel by som ti povedať,že ma dosť desí to ako vyzerá náš vzťah. Máme mi vôbec nejaký vzťah?

Nie,že by mi to nejako vadilo ale chcel by som ta o niečo veľmi poprosiť. Viem,že k tomu,že som pripútaný a mám na tvári šatku rovnako ako v ústach máš nejaké dôvody ale ja by som ta chcel poprosiť ,či primne spravíš výnimku.

Vieš,počujem len tvoj úžasný chraplák ktorý mi vždy vyženie po tele pás zimomriavok ale to ty už dávno vieš.

Chcel by som aspoň byť ten ktorého pery budú oslobodené od povrchu šatky. Sľubujem,že budem potichu!

Aj,keď som dosť hlučná povaha ale to sem teraz neťahajme. Písal som už ,že neviem písať listy? Ak nie. Tak to je teraz asi dosť vidieť.

Myslel som si,že máš rád ruže tak som ich pár kúpil. Čo keby si mi ty za ne doniesol nejaké iné? Bude to ako výmenný obchod a možno aj moja spojka s normálnym rozumom aby som sa nescvokol.

Jedna noc,jedna ruža . Ak teda samozrejme po tomto neujdeš. Hahah. Vážne dobrý vtip Louis.

Nemám zmysel pre humor čo? Ale mal by si vedieť,že som sa za posledné roky polepšil!

Vážne.

Neviem prečo ti to píšem ale mal by si vedieť,že tam mám rád.

Oops.

Tvoj Louis.

Po prečítaní Listu som zrakom zablúdil k chlapcovi,ktorý ležal na posteli. Ruky priviazané k rámu jeho postele a presne ako spomínal mal na očiach a v ústach šatku.

Opatrne som k nemu prikráčal a presne ako ma prosil som mu šatku z úst vytiahol. Sledoval som ako sa celý napol a po suchých perách si prešiel jazykom aby ich aspoň trošku navlhčil.

"Ďakujem" povedal mi šeptom. "Aj nabudúce ružička" povedal som a pohladil som ho po tvári svojou koženou rukavicou,ktorá zakrývala moje zničené ruky.

"Ten povrch je tak jemný" zašepkal mi Louis späť. "Prečo to máš na rukách?" Spýtal sa ma. Najprv som sa zľakol,že vie kto som ale to som rýchlo zamietol.

Určite to nevie.

"Nemám nič na rukách" oklamal som ho. Svojimi prstami odetými v rukaviciach som prechádzal po jeho krivkách ktoré by mu mohla závidieť nejedna žena alebo mladá slečna.

"Toto,nie je tvoja pokožka" namietol mi. "Ako to môžeš vedieť?" Zašepkal som mu do ucha kým on sa pod mojim hlasom otriasol a zuby zaboril do svojej spodnej pery kvôli tomu,že som jedným zo svojich prstov zatlačil na jeho citlivý vstup.

"Je to chladný materiál. Ľudská pokožka vydáva teplo" povedal mi a ja som sa usmial do pokožky na jeho krku. Veľmi múdry chlapec.

"Čo tým chceš povedať?" Spýtal som sa ho. "Prosím chcem aby sa ma dotýkala tvoja pokožka" zaprosil ma.

Chcel som to okamžite zamietnuť. Nemôžem len tak odložiť rukavice a dotýkať sa ho svojimi zničeními rukami.

"Prosím ta" zaprosil ma. Zlomene som si povzdychol a stiahol som prsty z jeho vstupu dávajúc si dolu jednu zo svojich rukavíc. Moja zničená pokožka bola oproti tej jeho úplne obludná ale presne ako ma prosil som svoje dva teplé prsty položil na jeho líce.

Cítil som,že sa celý napol ale potom urobil niečo čo ma strašne prekvapili. Svoju hlavu natočil k mojim prstom a oprel sa o ne. Pohol som sa po jeho nahom líci a on spokojne zabručal.

Prisahal by som,že sa jeho telo celé uvoľnilo a pery sa mu zvlnili do malého a spokojného úsmevu.

"Takto je to lepšie?" Spýtal som sa ho zmätený. Musel cítiť,že sú moje brušká hrboľaté a bolestivé ale on sa tváril,že mu to nevadí ale práve naopak plne vyhovuje.

"Omnoho lepšie" povedal mi on a spokojne vydýchol zbytkový vzduch z pľúc aby sa znova spokojne nádychol a vďačne ošuchol o moju ruku.

Ja som sa len potichu zasmial vďaka čomu sa usmial a sadol si k nemu. Možno som ho chcel dnes v noci konečne pretiahnuť ale on to úplne celé pokazil.

Namiesto toho som ho celú noc hladil svojimi odhalenými prstami po tvári sledujúc jeho spokojný úsmev.

Louis čo mi to robíš?