Beauty And The Beast

Zviera si konečne našlo krásku

Louis

Večer  ma prebrali hlasné zvuky za oknom. Čakal som,že zvuky každú chvíľu ustanú ako každý večer keď sa susedine deti rozhodli vyjsť von.

Keď však krik neustával namosúrene som vstal z postele a prišiel som k otvorenému oknu.

Prekvapil ma pohľad na rozzúrený dav ktorý pochodoval po  našej ulici.

Vďaka svetlu z pochodní ktoré držali kúsok nad svojimi hlavami som videl ich naštvané tváre. Pochodovali ako vojaci.

Ženy,deti ,dospelý muži.

V dave som mohol zazrieť aj Nialla. Bol tam spoločne so svojou rodinou. Rovnako ako všetci muži aj jeho otec držal v rukách pochodeň.

Rýchlo som na seba teda nahádzal nejaké oblečenie a vybehol som z domu.

Dlhý dav sa tiahol cez celú našu ulicu a pochodal smerom k hlavnému námestiu.

Nemohol som si v mysli vysvetliť prečo tam kráčajú a hlavne taký naštvaný?  Na námestí bol len kostol, pár malých kaviarní, fontána, stĺp hanby a v neposlednom rade kvetinárstvo patriace Anne.

Predierajúc sa cez dav som dobehol Nialla a potiahol som ho kúsok ďalej od rozzúreného davu.

"Niall čo sa deje?" Spýtal som sa ho. "Halloween je až poriadne neskoro" povedal som mu.

"Ty to nevieš Louis. Niekto dal rade echo kde by sa mohlo nachádzať    monštrum" povedal mi natešene.

"Chceli sme aby ho vzali na súd ale súd s týmto nechce mať nič spoločné" povedal mi.

Monštrum!?

Nič spoločné!?

Čo sa tu kurva deje!

"Preto ho budeme súdiť mi. Máme povolenie od súdu. Upálime ho na hranici",povedal mi pyšne.

Jeho ďalšie slová som už nepočul lebo som sa rozbehol smerom von z davu. Preskočil som starý plot ktorý oddeľoval našu ulicu od námestia a ako o život som bežal do kvetinárstva.

Prekvapilo ma,že sa v ňom ešte stále sveti ale nemal som   na to čas. Dvere do roztomilého obchodíku som rozrazil až sa steny zatriasli.

"Musíte zmiznúť ide sem rozzúrený dav chce zabiť Harryho!" Vykríkol som po Anne. Tá okamžite vyskočila na nohy a bežala k starým dverám ktoré viedli do skladu.

"Louis rýchlo!" Vykríkla pomne. Už z diaľky som  počul rozzúrený dav. Prisahal by som,že som počul ako udiera o zem vidlami a sekerami.

"Týmto tunelom uteká Harry von z domu" vysvetlila mi. Nemal som veľa času obzerať sa okolo seba ale mohol som vidieť veľké množstvo kvetov pričom každý bol tmavý. Iný odtieň ako čierny alebo fialový by ste ťažko hľadali.

"Pôjdeš rovno a potom doprava. Nezastavuj sa. Pamätaj si Louis. Nech môj syn vyzerá akokoľvek stále to bude osoba s tým najkrajším srdcom aké som kedy poznala. Nezabudni na to" povedala mi.

Chcel som jej ešte niečo povedať ale jej výkrik aby som bežal mi vzal všetky slová. Aj napriek strachu z tmy som utekal po schodoch hlbšie do hlbokej miestnosti.

Svojim spôsobom mi to pripomínalo zámok. Tma bola síce tmavá ale mohol som cez ňu rozpoznať veci okolo ktorých som utekal.

Veľké vázy, podlhovasté predmety zavesené na stenách. Za mojim chrbtom sa ťahali dlhé tiene a bolo iba otázkou času kedy ma rozzúrený dav našeho mestečka dobehne a Skočím rovnako ako Anna.  

Radšej som sa nezaoberal Annou ale bežal som ďalej.

Vedel som,že keby som sa o ňu bál otočil by som to a vbehol by som davu rovno do zubov.

A to by nechcela.

"Je prednami chyťte ho!" Počul som výkrik a spadol som na zem keď ma zozadu niečo trafilo do chrbta.

Rýchlo som sa spamätal aby som zistil,že ma do chrbta trafila skala ktorá ležala preseknutá vedľa mňa.

Rýchlo som sa vyškriabal na nohy a bežal som aj napriek bolesti ktorá mi pretekala celým chrbtom.

Bežal som najrýchlejšie ako som vedel. Nohy ma boleli, pľúca horeli ale predstava,že ublížia jedinej osobe ktorá dokázala moje srdce donútiť biť ako splašené a strácal som pri nej rozum mi dodávala odvahu bežať ďalej.

Vybehol som z tunelu ale na moje prekvapenie som miesto miesta v ktorom som mal byť v bezpečí vbehol do rúk beštie.

Nášho starostu.

"Vedeli sme,že nájdeme ešte niekoho" povedal mi naradovane. Snažil som sa mu vykrútiť ale bol omnoho silnejší ako ja.

"Pane monštrum v dome nieje" povedal mu pán Horward. Býval pár ulíc ďalej. Kým jeho vlasy blond farby mával vždy perfektne upravené dnes len bezducho plapolali v slabom nočnom vzduchu.  Dokonca aj jeho obleky ušité na mieru vymenilo pižamo s obyčajnými čiernymi trojuholníkmi.

"On nieje monštrum!" Vykríkol som naňho. Nedovolím aby niekto Harrymu ubližoval.

"Nemôžeme ho vylákať von. Nemáme k tomu žiadne prostriedky" povedal mu Hodward.

Ha! Tu máte vy beštie!

"Ale prosím ta aké prostriedky stačí hľadať len slabinu Howard. Prečo si myslíš,že  netvor nedával pozor?" Spýtal sa ho.

"Čakal som naňho toľko rokov" povedal nadšene.

"A hľa konečne! Sme našli slabinu ,niečo čomu netvor neodolá" povedal nadšene.

"Pán starosta ja stále neviem o čom rozprávate" povedal mu Howard zmätene.

"Práve to držím v rukách. Náš malý Louis" povedal mi.

"Zviera si konečne našlo krásku" povedal mi predtým ako ma začal surovo ťahať  preč od Howarda smerom k javisku sprevádzaný revom davu. 

Ahoj :)

Áno,áno.

Ospravedlňujem sa :/

Mala som toho len veľmi veľa.

Vďaka bohu sú už prázdniny :D

Inak aké bolo vysvedčenie?

Umna jedna trojka z chémie. Nuž ďalší svetový chemik zomna nebude:/ :D

Ďakujem za vote a komentáre k minulej časti.

Už máme vyše 500 vote a 3000 prečítaní.

Ďakujem :*

Vote
Koment
Poteší

Boo.