Beauty And The Beast

Musím s ním komunikovať

Louis

Telo sa mi začalo samovoľne brániť keď som si uvedomil,že môj neznámy je úplne reálny a chce byť primne ešte dlhé roky.

"Si veľmi krásny princezná, tak dokonalý bez jednej jedinej chybičky" zašepkal mi človek s tak chrapčavým hlasom,že mi hneď poslal pozdĺž chrbta pás zimomriavok.

Chcel som mu povedať,že nesúhlasím ale vďaka veci v mojich ústach to  znelo ako brblanie a skučanie. 

"Si ako jedna z tých mojich ruží Louis. Si najkrajšia v celom tom roji ruží a tie sa ta snažia skryť aby ta ľudia nenašli a neukradli.   Ja som ta však našiel a už neurobím tú chybu čo ostatný . Nedovolím ti odísť" zašepkal mi do ucha.

Celé moje telo sa naplo keď sa ruky neznámeho chlapca objavili na mojich bokoch a jemná látka v ktorej skrýval svoje ruky prechádzala po mojich bokoch a jemne ich hladila.

Bolo to tak príjemné. Stačilo len pár jeho dotykov a celé moje telo sa mu oddalo a ja som strácal zdravý rozum.

"Mám pocit,že ešte stále niesi pripravený oddať sa mi Loui potrebujem tvoju  pomoc láska. Musíš mi dôverovať" povedal mi. "Dôvera je veľmi dôležitá" povedal mi a ja som ho počúval celými zmyslami ktorými som mohol aby mi nič neušlo.

******************************************

Sedel som v kuchyny a sledoval som to čo sa deje pred mojim domom. Vo váze kúsok odomna sa nachádzala čierna ľalia a aj kvet zo včera. Biela ruža.

Premýšľal som ako sa mám zo záhadným chlapcom ktorý, sa stal pravidelným návštevníkom mojej izby komunikovať.

Chcem mu toho tak veľa povedať. Napríklad prečo práve ja? Odkadiaľ ma pozná, čo kumne cíti? Prečo sa mi skrýva?

A prečo má tie jemné rukavice?

Bolo toho tak strašne veľa a ja som nemal ani tušenia čo s tým. Cítil som sa zúfalý ako ešte nikdy v živote.

Nemal som výčitky za to ,že sa správam ako lacná kurva z ulice ktorá dá každému. Nie. Ja som bol rozhodnutý dať len tajomnemu chlapcovi v mojej izbe. 

"Louis kedy si naposledy napísal svojej sestre!" Vykríkla namna tá stará rašpla a mňa to okamžite napadlo. "Napíšem jej zajtra, dnes nemám čas musím ešte niečo vybaviť!" vykríkol som a utekal som k dverám. Tam som skontroloval  či mám v bunde peňaženku, nazul som si svoje obľúbené okopané vansy a vybehol som z domu ako namydlený blesk.

"Anna!" vykríkol som keď som dobehol do kvetinárstva a hneď som na ňu chrlil svoju objednávku. Potreboval som asi 17 červených ruží s modrou stuhou okolo stonky.

"Povedz mi kto je tá vyvolená" povedala mi keď som za svoju objednávku platil. "To je tajomstvo" povedal som s malým úsmevom a ruže som si od nej prevzal.

"Dovidenia" povedal som jej a vyšiel som von z kvetinárstva. S malým úsmevom som dobehol domov a do izby som vbehol rýchlejšie ako ma mohla mama zastaviť a vypytovat sa otázky na ktoré som nemal odpoveď.

Sadol som si za stôl , ruže som dal do vázy a vytiahol som biely kúsok papiera púšťajúc sa do písania toho najdlhsieho lista v mojom živote.

Drahý a záhadný chlapec

..........