Beauty And The Beast

Výpomoc

Louis

Čiernych ruží v kvetinárstve Anny Styles stále pribúdalo a ja som mal,pocit,že sú každou sekundou čoraz krajšie a krajšie.

Veľmi som túžil po spoznaní osoby,ktorá trávila každú noc v mojej izbe a preto som bol,bohu vďačný za leták na ktorom stálo,že Anna hľadá výpomoc. Samozrejme,že uchádzačov bolo veľa ale nikto nebol tak otravní a vytrvalý ako ja a práve preto je toto miesto moje.

Neviem ako si predstavujete prácu v kvetinárstve vy ale stopercentne som nepočítal s tým ,že je hnojenie kvetín taká drina. Niektoré potrebujú takúto zeminu,iné musíš polievať takto.

Tak strašne veľa roboty s tým je. Ale verte mi stojí to za to,keď kvety otvoria svoje hlávky smerom k slnku.

Len,poliatie všetkých kvetov v kvetinárstve mi zaberie takmer všetok voľný čas tak sa nieje čomu čudovať keď zo školy do kvetinárstva utekám.

Niall sa mi pár krát smial,že k tým kvetinam prirastiem ale ja som ho vždy odbil s tým,že ak to s ním pôjde takto ďalej zmení sa na sunkovu bagetu. Samozrejme,že sa urazil ale čo by,neurobila bageta nie?

"Anna už som tu!" Vykríkol som keď som vbehol do kvetinárstva. Všade bolo ticho teda okrem kvetín.

Povzdychol som si,zavrel,som dvere a v sklade som na seba hodil zelenú zásteru s kvetinkami a vidal som sa do predajne.

Niekto,by si,myslel ,že som blázon ale ja som zdravil každú jednu kvetinku ktorú som mohol po,ceste ku,kase aj pohladiť po hlavičke.

"Dnes ti to,svedčí Susan" povedal som vysokej žltej slnečnici ,ktorá sa otočila smerom k slnku. "Aj tebe Liz, to,je nový puk?" Spýtal som sa malej červenej ruži a sklonil som sa k,nej.

"Bude určite krásna" zabrblal som si. "Čo keby som ti,hovoril Rose?" Spýtal som sa jej a pohladil som ju po,malom drobnom puku.

"Áno,budeš sa volať Rose. A dám ta presne sem" povedal som jej a zdvihol som kvetináč s ruzou dávajúc ju k oknu smerom k ulici.

"Tu sa deje celý život Rose. Cez túto ulicu prejdú denne tisícky ľudí a ty sa môžeš pozerať ako rýchlo uteká svet" povedal som,jej.

"Ale dávaj pozor na Susan. Nerada sa delí o slnko" zašepkal som ešte predtým a potom som sa vrátil k fialovym ľaliam,ktoré som volal George a Fred. Dvojčatá.

"Louis Tomlinson!" Vykríkla pomne mama,keď som konečne došiel domov. Bože,čo by som dal za to aby som,mohol stráviť noc medzi,kvetinkami.

Ale, namiesto toho musím počúvať túto harpiu. Bože ,za čo ma trestáš!

"Mami?" Spýtal som sa jej unudene a otočil som sa smerom k nej. Jediné čo som chcel,bolo odpočívať po dlhom dni,napísať Niallovi a v neposlednej rade si spraviť úlohy do,väzenia s názvom stredná škola.

"Ako si predstavuješ prácu v tak potupnom obchode ako je kvetinársto Stylesovych. Veľmi dobre vieš,že spolu súperíme už dlhé roky a ty sa pridáš na jej stranu?" Spýtala sa ma neveriacky a prekrizila si ruky na prsiach.

Znudene som si povzdychol. Toto akože vážne!?

"Po prvé mňa tvoje nepriateľstvo s Annou nezaujíma. Ja tam,pracujem dobrovoľne a nemôžem sa sťažovať. Je to úplne úžasná žena" vypľul som jej,do tváre.

"Tak to potom,vieš čo tvoja dokonalá Anna urobila svojmu synovi,že?" Spýtala sa ma. "O čom to rozprávaš?" Spýtal som sa jej,prekvapene.

Za iných okolností,by som sa jej,vysmial a išiel do izby ale toto sa mohlo týkať môjho tajného priateľa.

Priateľa? Dobre budeme ho tak volať.

"Spýtaj sa svojej dokonalej Anny Louis. Prajem ti,dobrú noc" povedala mi a odišla do spálne nechávajúc ma Zmäteného stáť na schodoch.

To si píš,že sa to spýtam.

Ahoj :)

Chcem,sa ospravedlniť za to,že som sa príbehu nevenovala. Dúfam,že sa kapitolka páčila :D a áno už sa mu,venovať budem :*

SĽUBUJEM :D

Vote
Koment
Poteší

Vaša Boo.