.............................................................................................................................................................
"Jungkook rýchlejšie omg,nestihneme to!" zakričala Katarína ťahajúc uplakaného Jungkooka na MHDčku na cosplay emo otaku show.
"Stihneme a zachránime ho aj keby ma to malo stáť čokoľvek!" odrazu vykríkol Jungkook a rozbehol sa rýchlejšie,akoby chytil druhý dych a hajp a naskočil do odchádzajúcého autobusu aj s Katarínou v poslednej chvíli.
Ako obaja sedia v MHDčke nervozny neustále sledujúc čas a jemný klepkajúci dážd ktorý naráža o okná,obaja rozmýšlajú,kde asi teraz može byť Tae. Obidvaja si v sebe vyčítajú,že keby urobili niektoré veci inak,toto by sa vobec nemuselo stať.
Odrazu Jungkook vykríkne "Je to moja chyba! Keby som ho bol zastavil...videl som ho v ten moment keď odchádzal z bytu s plačom...keby som ho len zastavil,všetko mohlo byť inak.Alebo keby len o mne vede,kde bývam.Možno by ma zavolal so sebou a ja by som bol teraz s ním."
"Omg Jungkook nedepkuj tu v MHDčke,chceš sa biť? Nikto sme nevedeli kam to až može zájsť." povedala Katarína.
"Asi máš pravdu,ale ajtak sa nedokážem zbaviť toho pocitu,že keď sa mu niečo stalo,tak si to nikdy neodpustím." Povedal Jungkook opať so slzami v očiach.
"Ježiš nerev tu zas ty emokpopboy,lebo ti dám facky" povedala Katarína naštvane ale tiež trocha skleslo.
.....................................
Jungkook a Katarína prichádzajú na miesto.
....................................
"Jungkook pome,sme tu vidím emo otakuovcov v kostýmoch pokémonov,musí to byť ono" povedala Katarína a rýchlo vyskočila aj s Jungkookom z autobusu.
"Kam teraz,čo teraz? Jak ho nájdeme medzi tými všetkými emo otaku?" spýtal sa Jungkook.
"Ren nám predsa povedal,kde ho nájdeme...mali sa stretnúť v druhej uličke napravo od hlavné podia emo cosplayov " povedala hrdo Katarína,že si to pamatá.
"O siedmej...mali sa stretnúť o siedmej...už je pol hodinu po siedmej...preboha Tae moj,len nech si v poriadku." povedal Jungkook ako sa mu opať tlačili slzy do očí.
"Ježiš ty už prestaň lebo ťa fakt udrem ty decko,aj ja sa bojím a nerevem tu a ty si dospelý chlap,akože wtf slapnem ťa..." povedala naštvane Katarína.
"Dobre už sa budem snažiť byť kludnejší,prepáč..." povedal Jungkook
"Tak ok,len aby...pome už tam" povedala Katarína a znova tiahla Jungkooka za ruku preč.
....
Obaja uťekajú čo im sily stačia na miesto,kde sa Tae mal stretnúť s antiotakuovcom...ako uťekajú čo im sily stačia a predierajú sa cez emo otakuovcov odrazu začne pršať,tak sa emo otakuovci začnú rozchádzať aby sa schovali...odrazu zistia,že už si pri podiu emo cosplay show.
"Tak už iba kúsok a sme tam,už idem Tae!" zakričal Jungkook ktorému stekal po tvári dážd aj slzy."
"Ideme,nekrič tu jak v akčnom filme,magor" povedala Katarína a ťahala Jungkooka ďalej.
Ochvílu sa ocitnú pri uličke v ktorej mal byť Tae s antiotakuovcom...obaja nachvílu zastavia pred uličkou so strachom,odhodlaním ale zároveň aj štastný,že sú konečne tam..."
"Dokázali sme to! Sme tu Katarína,už ideme Tae" povedal Jungkook odhodlane.
"Ok ideme teda!" povedala Katarína...
Obidvaja sa opať rozbežali cez uličku v hustom daždi,keď v strede uličky odrazu obaja zastali...to čo uvideli nečakali ani v najhoršiom sne.
"Tae niéééééé!! Dopiče prečooo?!!?" Rozkričal a rozplakal sa zároveň Jungkook na plné hrdlo.A padol na zem.
"Tae..." povedala len potichu Katarína so slzami v očiach.
Pohľad,ktorý sa im naskytol bol devastujúci,na zemi uprostred uličky ležal v kaluži krvy,ktorú odplavovala dáždová voda Tae...
"Nie,nie,nieee!!!" vykrikoval Jungkook.
"Niečo zviera v rukách" povedala Katarína,priblížila sa k nemu aby zistila čo má.
Keď sa mu pozrela do rúk čo zviera,slzy jej vyhrkly ešte viac .
Tae v rukách zvieral 5kg bravčového mesa na kebab.
"Tak si to dokázal nakoniec,si hrdina" povedala do slz Katarína a objala Taeho posledný raz.
...
"Toto len tak neneháme,zistíme kto to bol,vlastnoručne toho hajzla zabijem!" povedal odrazu naštvaný Jungkook cez slzy ako sa zdvihol zo zeme.
"Súhlasím,príjdeme na to a toho hajzla dobijem a zabijem,omg!" povedala Katarína.
Ako všetko okolo prešlo,došli policajti,všetko sa vysvetlilo a vybavilo a Taeho zobrali Katarína s Jungkookom odišli naspať do Taeho bytu...
*V Taeho byte*
"Tak sme tu... zober si veci,ktoré potrebuješ,zrejme sa sem už nevrátime...nemožem uveriť,že už ho nikdy neuvidím,neucítim" povedal Jungkook už trocha ukludnený no stále s neskutočným utrpením a smútkom na tvári.
"Kľud Jungkook na teraz odchádzam domov,ale ja sa vrátim...a raz toho hajzla spolu dostaneme to slubujem!" povedala Katarína ako si balila niektoré veci do tašky a pripravovala sa na odchod...
"Toto je pre teba Jungkook,nehaj si ho na pamiatku a ustráž ho...dokým sa nevrátim,potom si spravíme kebab spolu a zaspomíname si" povedala Katarína s úsmevom cez smútok a podala maso od Taeho Jungkookovi.
"Tak teda zatiaľ sa maj Katarína,budem čakať na tvoj návrat a spoločne Taeho jedného dňa pomstíme!" povedal Jungkook na rozlúčenie a hugol Katarínu.
"Vrátim sa slubujem a spolu to dokážeme...zatiaľ ČUS" povedala Katarína ako posledné slová a vydala sa po tom všetkom na cestu domov.
..........................................................................KONIEC.........................................................................
Takže ďakujem vám všetkým za dočítanie tohto príbehu,snáď sa vám aspoň trocha páčil a čo sa týka toho konca,ako ste si mohli všimnúť je dosť možné,že niekedy v budúcnosti aj keď teraz vobec netuším kedy, bude pokračovanie,takže sa možno máte na čo tešiť.Ďakujem. :)
