Láska na dovolenke

Stretnutie

Keď sme došli z letiska k tete domov bol u nás niaky chalan.
Teta nás zoznámila . Volal sa Filip mal čierne vlasy a športovú postavu.

,,Prepáč Linda zabudol som že máme návštevu." Povedal Jozef tetin manžel.

,,Choď sa prezliecť ." Povedala mi teta.

Ja som sa išla prezliecť . Obliekla som si modré šaty bez ramienok až po zem. Keď som si dávala opasok omilom mi do izby vrazil Filip. Začala som sa hrozne kričať lebo som nevedela čo mám robiť. Keď sa Filip otočil skoro dostal infarkt. Pozdravili sme sa ešte raz a tento krát sme sa na seba aj usmiali. Povedal mi že je tiež zo Slovenska a že sem prišiel študovať . Začala som sa smiať ani neviem prečo.

,,A na jaku školu chodíš Linda?" Spítál sa Filip.

,,Na zdravotnú už idem na vysokú školu. A ty?" Spýtala som sa Filipa

,,Ja tiež . " Usmial sa a odišiel.

Keď sa dvere zatvorili musela som si sadnuť. Stále som sa usmievala ale keď som si spomenula čo mi urobil Karol vedela som, že všetci chlapi sú rovnaký . Celý večer sme sa s tetou jej manželom a Filipom rozprávali . Dávali mi všeliake otázky čo sa zmenilo ako sa mi darí a tak. Potom som im povedala že je mojím veľkým snom chodiť do Košic na zdravotnú školu. Filip sa zasmial a povedal:,, Tá škola nie je taká dobrá ako sa hovorí ja som tam študoval a nič som sa nenaučil ."

Mal pravdu . Prečo by som sa mala sťahovať do Košic keď  chodim do Bratislavi?

Keď už Filip odišiel išla som spať.

Na druhý deň som sa rozhodla že sa pôjdem pozrieť aké školi majú tu.  Filipa som stretla na ceste do školy .

,,Ahoj! Ako sa máš? " Kričí dva metre odo mňa .

,,Dobre . A ty?" Spýtala som sa ho lebo celú noc som myslela na jeho úsmev . Ale brala som ho ako kamoša . Asi. Určite. Neviem

,,Dobre. Čo robíš po škole ? " Spýtál sa má ako moja mama.

,,Idem sa prihlásiť tu na niaku školu lebo som tu na dlhšie ." Odpovedala som mu s traslavým hlasom.

,,Super my máme málo žiakou, keby si chcela môžeš chodiť na tú istú školu ako ja . "

,,Veľmi rada."

,,A zajtra po škole čo robiš?"

,,Nič asi pôjdem na pláž ."

,,Super. Aj ja idem. Dobre sa mi tam robia úlohy ." Povedal celý štastny.

,,Super!Tak zajtra po škole ."

Po dvoch týždňoch má Filip konečne pozval k sebe domov. Myslela som si že mu mám s niečím pomôcť. A mala som pravdu. Keď som sa konečne dostala do režimu učenie po španielsky stala sa ďalšia vec na, ktorú som nebola pripravená .