Láska na dovolenke

Vraciame sa domou.

Linda:

Keď sme išli domou rozprávali sme sa ujasnovali sme si veci a iné .

,,Filip ." Chitila som ho za ruku a otočila som sa k nemu.

,,Ano? Veď som ti povedal že ťa ľúbim . Alebo je to niečo iné?" Spýtal sa ma s iskričkami v očiach.

,,Ja,Karol,Bea a Benjamin sa vraciame na Slovensko. Mám tam rodinu ,kamarátkou a teraz keď je Karol už normálni sa ho nemusím báť. Nie že by som ho ľúbila ale mám znamich na úradoch a on chce ísť na inú školu . Chcem mu pomôcť. Moja mama čaká dieťa s Beinim otcom. Lebo sú spolu. Čiže to a budem tam chodiť zase do školi. ". Povedala som a pozrela mu do očí. V jeho očiach už nebolo vidieť lásku a prieteľstvo ale smútok a nenávist.

,,Na Slovensku máš rodinu a kamarátov ale tu máš mňa ja som tvoja rodina! Prečo chceš odo mňa odísť? Už ma neľúbiš? Čo ti povedal Karol? Že sa zmenil , že ťa ľúbi? Alebo niečo iné?" Začal histerčiť .

Filip:

Keď mi povedala že chce odísť zľakol som sa ale zároveň nahneval. Ale asi som dal viac najavo hnev ako smútok . Myslel som si že už tu ostane a bude tu so mnou . Je tu dva mesiace a už chce odísť. Ale ešte nemá občianstvo anema ani 18.

,,Prepáč viem že ťa to sklamalo ale zajtra odchádzam . Chcela som ti to iba oznámiť." Povedala a pustila ma. Išla za Beou ktorá čakala aj s Benjaminom a Karolom na druhej strane. ,,Filip." Zakričala. ,,Tu máš zasnúbení prsteň. Neviem kedy sa zase uvidíme ale tak skoro určite nie. Prajem ti veľa úspechov v škole." Povedala a dala mi bosk. V tej chvíli som chcel aby zastal čas . Ale nepodarilo sa . Už sme si iba zakivali a išla svojou cestou.

Dnes kračia a smutnejšia časť ale nebojte dlho to takto nebude . Viem že niektorý ktorý to čítajú si teraz myslia : zachránila ho z väzenia a teraz odchádza ? Ten kto to napísal musí byť debil.
Ale takto som to cítila a bude bude aspoň krajší koniec .Takže votes a komentar.