|8+| pre ďalšiu ❤😊
ALEX
Vychutnávala som si jeho bozky akoby to malo byť to posledné čo vo svojom živote urobím. Každý pohyb jeho pier bol pre mňa rajom na zemi. Keď ma bozkával cítila som sa ako v nebi. No poznáte to. Zrazu vás zaplaví pocit viny. Som len jeho sekretárka.
S nevôlou som ho odstrčila. Nechápavo na mňa hladel a ja som sklopila hlavu.
"Si opitý Harry. Nejde to. Si môj šéf a toto nebol dobrý nápad." Zakrútila som smutne hlavou. Výraz v jeho tvári bol kamenný. Ani vráska sa mu nepohla a on na mňa stále hladel.
"Máš pravdu. Bola to chyba." Zrazu sa ozval a rýchlim krokom vyšiel z kuchyne. Myslím, že je pravý čas na to aby som vypadla. Kabát som mala v obývačke a tak som s malou dušičkou prechádzala k nim. Harry sa uprene pozeral do daleka a Zayn si ma nevšímal. Ide to lepšie ako som si myslela. Pomaly som si zobrala svoj kabát do rúk a otočila sa s neistým pohladom k nim.
"Ehm. Myslím, že už pôjdem. Je neskoro." Povedala som potichu a oni na mňa pozreli. Harry sa stále tváril akoby sa ani netváril (😂 nechápem) a Zayn sa krásne usmial. Doriti! Je na ňom niečo škaredé? Rýchlo sa postavil a pribehol ku mne. Zo strachom som pozorovala čo sa chystá spraviť a on ma vtiahol do objatia.
"Rád som ťa poznal Alex. Dúfam, že o mne svojej kamarátke dáš vedieť. Alebo keď nie nej aspoň ty by si mohla." Krásne na mňa pozrel a mne sa podlamovali kolená. Doriti! Toto nie je možné!
"No!" Harry sa zrazu rýchlo postavil zo sedačky a prešiel ku nám. "Alex sa už určite ponáhla tak utekaj." Popoháňal ma rukou a ja som myslela, že mu strelím. V jednej chvýli ma bozkáva a v druhej ma vyháňa domov. Odfrkla som si tak aby to nepočul a otočila sa na odchod. Počula som kroky, čo značilo tomu, že ide za mnou.
"Neunúvaj sa." Povedala som naštvane a rýchlosťou blesku vyštartovala ku dverám. Zabuchla som ich a na schodoch ku dverám som sa skoro zabila! Čo si o sebe doriti myslí?!
---
*píp;píp;píp*
Hlasné zvonenie budíka ma prebudilo z môjho zimného spánku, čo naznačovalo tomu že je 6 hodín.
Pri pohalde do zrkadla som sa zhrozila, pretože úprimne by ma prijali na konkurz do horroru. Po všetkom tom zápasení pred zrkadlom bolo 7 a ja som si pomaly chystala veci do práce. Moc sa mi tam nechcelo. Dôvod bol jasný a oprávnený, takže to bolo ešte horšie. Delí nás jedna stena a ja som si istá, že odomňa bude niečo potrebovať.
O pól ôsmej, keď som ledva stála pri ceste a stopovala taxi som premýšlala o úteku. No bolo by mi to asi nanič, takže som to zahodila za hlavu.
Pred firmou som stála za 20 minút a bola som na seba hrdá, pretože mám ešte 10 minút. Aspoň nebude pindať. Keď som prišla do kancelátie nikto tu nebol. Na chvíľu som si oddýchla ale keď som započula cinknutie výťahu zbledla som znova. Rýchlo som sa otočila chrbtom ku dverám aby to vyzeralo, že niečo robím a prehadzovala veci v skrinkách.
Dvere sa s rámusom otvorili a ja som sa rýchlo otočila. Načo mi to bolo? Sama nad sebou som mala chuť pretočiť oči ale asi by sa to nehodilo, keďže stál predomnou Harry s Rose v sedačke. Aspoň niečo pozitívne.
"Uh- Dobré ráno." Zamumlala som potichu a on len kívol hlavou. Ešte sa na mňa chvílu pozeral a potom sa vydal ku svojej kancelárii. Tak kto tu je urazený?
---
Práve som posielala podklady pánovi Walkerovi, keď sa s Harryho kancelárie ozval plač, ktorý nepochybne patril Rose. Veď komu inému.
Podklady som odoslala a otvorila ďalšie. Rose stále plakala a neprestávala. Snažila som sa to ignorovať a tak som pokračovala vo svojej práci ďalej. Niekto zaklopal na dvere a dnu vošla Lara. Robí v kancli o poschodie nižšie, keďže bolo 12 pochopila som jej dôvod návštevy a rovno sa postavila od stolu.
---
S nevôlou som sa vracala do kancelárie. Nemilé zistenie, že Rose stále plače som sa snažila ignorovať a rozrobila si ďalší projekt. Asi po dvadsiatich minútach, ktoré boli príšerné sa ozvalo skancelárie Harryho stonanie a prozby.
"Rose, prosím prestaň plakať." Rose ho očividne ignorovala a ďalej plakala.
"Rooose" zaúpel celkom nahlas "slubujem, že ak prestaneš zapnem ti dnes večer rozprávky." Bol očividne zúfalí. Nad jeho slovami som sa zasmilala a povedala som si, že nebudem mrcha. Postavila som sa od stola a bez zaklopania vošla do jeho kancelárie.
Stál s Rose na nohách húpal sa s ňou po miestnosti. Aj zdialky bolo vidieť, že je spotený a jeho zúfalí pohlad na Rose aj to, že je úplne v koncoch. Očividne bol nesmierne rád, že ma vidí, keďže hneď ako ma zbadal sa mu zaiskrilo v očiach. Všade naokolo boli papiere a hračky pre Rose. Vôbec to nevyzeralo ako v kancelárii riaditela jednej z najúspešnejších firiem USA.
Bez slova som si to namierila k nemu a vzala mi Rose s rúk. Keď ma zbadala prestala plakať a začala mi chytať vlasy. Usmiala som sa na ňu a zdvihla pohlad k nemu. Stál na mieste kde predtím a pozeral sa na mňa.
"Um-ďakujem. Už som bol v koncoch."
"Videla som." Nepatrne som prikívla a zabrala som do rúk Rosinu sedačku. "Zoberem ju nachvílu vedla." Dala som ju do sedačky, pohádzala som jej tam pár hračiek a otočila sa na odchod. Krátko pred dverami ma však zastavil jeho hlas.
"Chcem sa porozprávať."
--------------------------------------------
Ahoooj :)
Táká vážnejšia časť. Som rada, že vás, ktorý tento príbeh čítate pribúda :D Ďakujem :)
Na záver 😂
Ktorý je váš najoblúbenejší Harry? 😂👆
ESTÁS LEYENDO
Love Trough Sister (Harry Styles FF) ✔
Fanfic~~~ "Chcel som sa vás opýtať či máte skúsenosti s malými deťmi." "No ehm. Neviem síce načo vám to je ale povedzme, že áno. Pár krát som strážila bábätko mojej sestre." "Super. Takže pre vás mám prvú prácu." ~~~ Premýšlali ste aké by to bolo keby...