Posledný list

( 2 ) Susedia

Nasadila som si slnečné okuliare a zažmúrila som do mobilu. Bolo 30 stupňov, takže som nechápala, prečo som išla von práve na poludnie, keď je najteplejšie.
Na ulici nebol skoro nikto, všetci oddychovali vo svojich obydliach s klímou pustenou na plno.
Chvíľu som hľadala zmrzlináreň, ale naštastie bola na námestí neďaleko nášho nového domu. Objednala som si trojkopčekovú zmrzlinu, pretože z toho tepla som už bola fakt unavená. Lízajúc toto sladké osvieženie som blúdila po meste hľadajúc svoju budúcu školu.
Keď som ju ani po dvoch hodinách nenašla, vzdala som to a vrátila som sa domov.
Hneď ako som vstúpila dnu, pocítila som náhly chlad zo zapnutej klímy a striaslo ma. Vybehla som po schodoch do izby a ľahla som si na svoju provizórnu posteľ. Pustila som si hudbu, mobil som položila vedľa seba a zavrela som oči. Čo budem robiť celé dva mesiace v meste kde nikoho nepoznám? Mohla by som skúsiť nejaký tábor, ale to mi nepripadalo ako moc reálna možnosť.
Niekedy sa musím prejsť po ulici a zistiť, či tu býva niekto v mojom veku. Išla by som aj teraz, ale práve som sa vrátila z vonku a do toho tepla dobrovoľne nevojdem. Užívala som si chládok a príjemné šero v mojej izbe.

Pomaly som sa ponorila do toho stavu, že som ani nespala ale ani som nebola hore. Proste som so zatvorenými očami snívala o niečom, čo sa asi nikdy nestane, ale myšlienky na to my vždy zdvihnú náladu. Už od škôlky snívam o tom, že keď budem staršia, podarí sa mi precestovať svet. Je to ale, žiaľ, nereálne, pretože mám školu a veľa iných povinností. Je to niečo, čo ma vždy lákalo a vždy ma to lákať bude. Na Vianoce a iné sviatky som dostávala atlasy, glóbusy a iné mapy. Vyznačovala som si na nich destinácie ktoré by som chcela navštíviť. Moja bývala izba bola polepená fotkami a článkami o cestovaní, dokonca som tam mala aj reklamné letáky cestovných agentúr. Väčšina ľudí čo ma poznala, vedela o mojom sne, aj keď väčšina ma nechápala. Chceli sa v kľude usadiť na jednom mieste, v jednom meste. To som zase nechápala ja. Prežiť celý život na jednom mieste mi prišlo zväzujúce a obmedzujúce. Na svete je toľko zaujímavých miest, príde mi až nefér žiť iba na jednom.

Celý deň som vlastne strávila nič nerobením. Ležala som, jedla som a bola som na mobile. Nemala som náladu robiť nič iné. Chcelo sa mi spať, ale aj keď som sa veľmi snažila, nedarilo sa mi to. Keď sa už stmievalo, rozhodla som sa usadiť na parapet. Okno bolo umiestnené asi pol metra nad zemou a parapeta bola dosť široká na to aby som sa tam zmestila ja aj s vankúšmi. Pohodlne som si tam rozmiestnila vankúše ktoré som mala so sebou v aute, pretože ja ich nosím skoro všade. Posadila som sa a zahľadela sa von oknom. Napriek tomu, že na obed boli ulice takmer prázdne, večer, keď už slnko pálilo menej, ulice sa zaľudnili. Rozmýšľala som, kam tí ľudia idú a prečo. Väčšina ľudí sa išla podľa mňa iba prejsť a užiť si príjemný letný večer. Po dvoch hodinách som na okne zaspávala. Vonku už bola tma. Playlist ktorý som mala na mobile už dávno skončil. Chcela ísť už pomaly do postele, ale vtedy na ulicu pred naším domom zaparkovalo auto. To by som nebola ja, kebyže ma nezaujíma kto z neho vystúpi. Už trocha viac prebratá som zbystrila pozornosť. Bol to čierny taxík. Zadné dvere sa otvorili a niekto vystúpil. Nevidela som kto, pretože stál na odvrátenej strane auta. Osoba si niečo vybrala z kufra a potom, ako taxikárovi zaplatila, auto odišlo. Vtedy som už mala dobrý výhľad. Stál tam chalan, celkom určite starší odo mňa. V ruke držal kufor, v druhej veľkú cestovnú tašku a vedľa neho stál ešte jeden gigantický kufor. Asi sa od niekade vrátil a podľa množstva jeho batožiny asi nie z víkendového pobytu vo wellness. Zobral si svoje veci a zamieril do domu oproti. Postupne som len videla, ako sa zažínajú svetlá. Okno mal presne oproti tomu môjmu, ale rozhodla som sa, že už ho nebudem sledovať. Bola som dosť hladná, ale ani som sa neobťažovala zísť dole a pozrieť sa do chladničky, pretože po prvé, chladničku sme ešte nemali a po druhé som vedela, že aj tak nič nemáme.
Len som odcupitala do postele a aj keď som celý deň skoro nič nerobila, hneď som zaspala.