Deň čo deň je rovnaký. Šestnásťročná Addison má to šťastie, že stretne Thomasa, ktorý ju z toho jej stereotypu vytrhne.
Keď sa stane niečo nečakané, listy sú jej jedinou šancou, ako mu všetko povedať.
Dúfam že sa Vám môj nový pribeh bude páčiť. Uži...
„Mňam, tá moja je fakt dobrá," pochutnávala som si. „Moja je lepšia," povedala Beth provokatívne a vyplazila mi jazyk. Naklonila som sa k nej a lízla som z jej zmrzliny. „Nie, moja je lepšia," skonštatovala som. Aj ona ochutnala z tej mojej a rovnako ako ja, vyhlásila že tá jej je lepšia. „Nie zlatko, asi si zle ochutnala, lebo moja je lepšia," povedala som a strčila som jej ju popod nos aby znova ochutnala. Naschvál si odkusla veľký kus.
Nechápem ako mohla kúsnút do zmrzky, ja mám na to moc citlivé zuby.
„Heeej," zamrnčala som a odlizla som si z tej jej. Asi ste to nečakali, ale skončila som s Bethinou zmrzlinou na tričku a ona s tou mojou na nohaviciach. „Bude moc divné keď si budem lízať tričko?" uistila som sa. „Ani nie. Prinajhoršom budeš vyzerať ako ja keď si budem olizovať zadok," povedala, pretože zmrzlina jej stekala po nohe, až mala celú stranu nohavíc lepkavú a tmavohnedú.
„No, o dva bloky ďalej je už tá škola," povedala po chvíľke cesty. Vďaka horúcemu slnku mi už zmrzlina na tričku uschla, ale ostal po nej tmavý lepkavý fľak. Mala som chuť otrieskať si hlavu o najbližšiu pouličnú lampu, pretože neznášam keď som od niečoho polepená. Bola som na tom ale ešte dobre, pretože Beth si odchytil jeden starý pán s tým, že nechce vyvolávať paniku, ale asi sa pokakala, ale vraj sa nemusí báť, pretože jemu sa to stáva často. Keď som sa nahlas rozosmiala, pán na mňa pohoršene pozrel a odišiel.
„A sme tu," zahlásila. „Wau, tá škola je taká... obrovská," uznala som. Predo mnou sa týčila vysoká moderná budova so sklenenými stenami. „Dobré čooo?" šťuchla ma lakťom. „No, dá sa," podpichla som ju. „Haha, ty vtipálek." Pred školou bol dvor so stromami, lavičkami a menšou fontánou. Dosť sa mi to tu páčilo a začala som sa celkom tešiť na začiatok školského roka.
„Čautee, som doma!" zakričala som keď som vošla dnu. Odzdravila ma iba mama, aj keď boli doma aj všetci ostatní. Vybehla som do izby, lahla som si do postele a môj pes sa usadil vedľa mňa. Vytiahla som zošit a pero a začala som vymýšľať mená. Po chvíli som sa ale postavila, lebo to lepkavé tričko ma hrozne iritovalo a išla som si ho prezliecť. „Ako sa chceš volať?" opýtala som sa štieniatka keď som sa vrátila. Začal vrtieť chvostom, lebo si myslel že sa ideme hrať. Hodila som mu pískaciu kosť a snažila som sa sústrediť na vymýšľanie. Pri uchu mi stále nahlas pískala tá otravná vec, ktorou som sa pôvodne chcela zbaviť otravovania môjho psa, ale následne som zistila že toto je otravnejšie. Hodila som mu loptičku ktorá nepísala, ale na tú zďaleka kašlal. Keď som sa mu snažila zobrať kostričku, myslel si že je to začiatok hry a tak po mne začal skákať. Neodolala som a niekoľko minút som sa s ním hrala. „Takto to nepôjde," spomenula som si na činnosť, ktorej som sa chcela pôvodne venovať.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
