Posledný list

( 11 ) Blbý nápad

„Jonaaas?!" zakričala som na chodbu.
Za chvíľu prišiel a oprel sa o rám dverí.
„Vezmeš von, ehmmm, psa?" opýtala som sa s prosbou v hlase.
„Stále nemá meno?" opýtal sa na čo som pokývala hlavou že nie.
„No poď ty chlpáč, prejdeme sa," povedal, na čo sa šteňa k nemu rozbehlo a začalo mu lízať bosé nohy.
Fuj.

Otvorila som poznámkový blok na novej strane a vedľa seba som položila kalendár psích mien, ktoré som uchmatla niektorej zo sestier.

Akcia psie meno
Murphy                               Benny
Lucky                                   Rocky
Rocco                                   Buddy
Bailey                                  Charlie
Dusty                                   Rogan
Percy                                   Dalileo
Zack                                     Cody

Som človek, ktorý má dosť fantázie na snívanie o veciach, ktoré sa nikdy nestanú, ale nedokáže vymyslieť meno svojmu psovi.

Všetky tieto mená boli pekné, ale ja som chcela nejaké výnimočné. Tento pes ma bude sprevádzať dúfam že vyše 15 rokov a nechcem vybrať nejaké meno, s ktorým nebudem skpokojná. Momentálne som sa ale nemala s kým poradiť.
Vtedy ma napadlo niečo šialené. Nekontrolovateľne som vstala, obliekla som sa a vyšla som z domu na ulicu. Prešla som na druhú stranu cez cestu a zazvonila som na zvonček domu oproti. Až vtedy som si uvedomila akú blbosť robím.
Ahoj, to som ja, tá susedka ktorá s tebou pôjde do Ameriky. Neviem vymyslieť meno svojmu psovi, pretože som maximálne nerozhodný človek, tak som prišla k tebe. Je to úplne normálne, videli sme sa až tri krát a vlastne poznám iba tvoje meno a to znamená že si skvelá voľba. Asi nebudeš vymýšľať meno tu, pozvi ma dnu a urob mi čaj, mám na neho chuť.

Rozmýšľala som čo mu poviem keď otvorí. Ako ma mohlo napadnúť niečo takto stupídne?
Okej otáčam sa a odchádzam.

„Ahoj," otvorili sa dvere a v nich stál Thomas. Práve skazil moje nádeje na útek.
„Čau," zahanbene som pozdravila.
„Poď dnu. Potrebuješ niečo?"
Pomaly som vošla do chládku jeho domu.
Čo ak ma zavrie do pivnice a bude sa kŕmiť mojimi vnútornosťami?
„Ja vlastne neviem ako ma napadlo sem prísť. Neviem vymyslieť meno pre môjho psa, tak som prišla sem. Nemám na to žiaden dôvod, pretože sme sa videli len tri krát a asi ti príde divné pozývať do domu úplne cudzieho človeka, ale neboj sa, čaj mi robiť nemusíš," vyhŕkla som. Prečo som spomenula ten čaj?
Porozhliadala som sa po izbe. Bola to veľká obývačka, moderne zariadená a na každej polici, stole alebo mieste kde sa dá niečo položiť boli suveníry, vázy a iné pamiatky z cestovania.
Všimol si môj obdivných pohľad.
„Skoro žiadne z týchto vecí som si nekúpil ja. Ľudia u ktorých som býval, alebo s ktorými som sa stretol, mi na rozlúčku poväčšine dali nejakú drobnosť ako pamiatku na nich. Každá vec má svoj príbeh a každá by mi chýbala," ujasnil.
„To je paráda," vyhlásila som obdivne.
„A prepáč že som sem len tak vtrhla. Automaticky ma napadlo ísť sa poradiť k tebe, nerozmýšľala som nad tým a neuvedomila som si, aká je to blbosť," rozhodla som sa náhle odísť.
„Prepáč. Je to dosť trápne," začervenala som sa.
„Nie, to je v pohode. Každý niekedy robí veci nerozvážne, hlavne keď ide o takého neodolateľného človeka ako ja," zasmial sa.
„To bol vtip, keby si nepochopila, ale každopádne mi vôbec nevadí že si prišla. Môžeme ísť do záhrady, dáme si pitie a preberieme meno pre tvojho psa."
Zasmiala som sa na tom, ako absurdne to znie. Jemu to ale očividne nerobilo žiadny problém.
„A navyše, bolo by fajn kebyže sa viac spoznáme pred tým ako spolu pôjdeme do Ameriky," zahlásil a odišiel do kuchyne, asi pripraviť pitie.
„Citrón môžeš? Nie si alergická?" opýtal sa úplne zbytočne.
„Nepreháňaj," zasmiala som sa.

Usadili sme sa na lehátka na záhrade za domom. Stále som z toho mala blbý pocit.
„Tak, už stačí iba vymyslieť meno."

Touto časťou vás chcem poprosiť, aby ste mi do komentárov napísali nejaký návrh na meno pre psa. Som totálne bez nápadov, takže je to na vás. 💗
Terezz