„Fufík," navrhol, na čo som ho prebodla pohľadom.
„Bertík."
„Nie."
„Ňufko."
„Hahaha."
„Belinka."
„Je to on," opravila som ho.
„Mohla by si aspoň jeden z mojich nápadov nezkritizovať?" zasmial sa.
„Argo," navrhol.
„Čo?"
„Argo," zdôraznil.
„To znie super... Argo."
„Alebo Barney. Ripley. Tyson. Widget. Dusty. Monty. Sunny. Bailey. Oscar," vychrlil.
„Hej, začneš na mňa s Bertíkom a potom toto...."
„Ja fakt neviem, vybrať meno pre psa je jedna z najťažších vecí."
„Ale Monty sa mi páči," zahlásila som po hodnej chvíli.
„Hej, je to pekné," odvetil.To je tak keď sa stretnú dvaja ľudia bez fantázie na vymýšľanie mien.
„Alebo ho pomenuj jednoducho Buddy," navrhol.
„Asi, ale ja neviem. Chcem mu dať nejaké meno s ktorým budem spokojná."
„Je nejaká krajina alebo miesto ktoré sú vždy chcela navštíviť?"
„Boston!" povedala som takmer okamžite.
„Skvelé, máme meno. Boston celkom pekné a ľahko zapamätateľné. Výborne, Addison," pochválil ma afektovane.
„Boston," zopakovala som si.
„Hej, Boston sa mi dosť páči," uistila som ho.
„Ďakujem," povedala som a objala som ho okolo pliec.„Čauko, Boston," privítala som sa s ním keď som sa vrátila domov.
„Páči sa ti to meno?" spýtala som sa ho. Netušil, čo som povedala, ale pre istotu štekol.
„Výborne... Mne sa tiež celkom páči," poškrabkala som ho za ušami.
„A ide sa spať," povedala som a zamierila som do kúpeľne. Osprchovala som sa, spravila som si nočnú hygienu a pobrala som sa do postele. Zaspala som skoro hneď.„Dobré ránko, spachtoš," zaklopala mi na dvere mama.
„Ehh?"
„Ideme nakupovať," oznámila mi.
„Okej. Za chvíľu," povedala som a prevalila som sa na druhý bok.
„Nie. Teraz. Vstávaj," rozkázala a odišla z izby.
Rýchlo, aj keď neochotne som vstala. Moja mama je fajn človek, ale viem, že čo sa týka prebúdzania, tak nemala by problém vyliať na mňa kýbel ľadovej vody.Už prebratá a prezlečená som zbehla dole po schodoch. Na raňajky som zhltla chlieb s džemom a nasadla som do auta. Ešte pár minút som čakala na mamu, no zatiaľ som si aspoň vybrala svoj obľúbený playlist a zastokla si slúchadká do uší.
V ušiach sa mi rozoznela hlasná hudba a ja som sa zahľadela von oknom. Mama vychádzala z domu a za ňou utekal Boston. Otvorila som mu dvere a on naskočil do auta. Bude to jeho prvá cesta autom a neviem ako to bude zvládať.
S mamou sme sa dohodli že skočíme do Washingtonu niečo si kúpiť. Je tam veľa obchodných centier, ale mali sme vybraté jedno konkrétne.Cesta do Washingtonu trvala pätnásť minút ale kým sme našli OC tak sme tam dalších dvadsať minút blúdili.
Keď sme konečne zaparkovali, akurát mi skončil playlist. Boston cestou zaspal, ale keď som ho poškrabkala, prebral sa.
Pripla som mu vodítko a vystúpili sme z auta.
VOUS LISEZ
Posledný list
AventureDeň čo deň je rovnaký. Šestnásťročná Addison má to šťastie, že stretne Thomasa, ktorý ju z toho jej stereotypu vytrhne. Keď sa stane niečo nečakané, listy sú jej jedinou šancou, ako mu všetko povedať. Dúfam že sa Vám môj nový pribeh bude páčiť. Uži...