Deň čo deň je rovnaký. Šestnásťročná Addison má to šťastie, že stretne Thomasa, ktorý ju z toho jej stereotypu vytrhne.
Keď sa stane niečo nečakané, listy sú jej jedinou šancou, ako mu všetko povedať.
Dúfam že sa Vám môj nový pribeh bude páčiť. Uži...
Došla som domov asi o druhej. Hneď pri dverách som stretla moju najmladšiu sestru, ktorá sa pri pohľade na mňa začala chichotať, no potom si zakryla ústa rukami a odbehla preč. Skontrolovala som si oblečenie či niečo nemám napríklad naopak ale nič som si nevšimla. Pokrčila som plecami a vybehla som hore do izby. Cestou som ešte stretla môjho brata, no keď ma zbadal rýchlo utiekol preč. „Čo je?" zakričala som za ním nechápavo. Nákup som nechala v predsieni a tak som len odložila peňaženku a mobil a ľahla som si na matrac. Dnes večer sme chceli začať rozmiestňovať nábytok a dosť som sa na to tešila, ale bola som fakt unavená. Na pár minút som zaspala a keď som sa zobudila, z kuchyne už rozvoniaval obed. Zbehla som dole do kuchyne, ale pred dverami do nej ma odchytila mama. „Addison, vieš, že sme nechceli aby si sa kvôli sťahovaniu rozišla s Mikeom. A vážne nás mrzí že si musela odísť od kamarátov. Hlavne od Meggie," začala pomaly. „Mami, to je ok," povedala som a snažila som sa vojsť do kuchyne, ale mama ma znova odchytila a ťahala preč od nej. „Vieš že nám sa môžeš vždy zdôveriť, nech už s čímkoľvek," pokračovala akoby som nič nepovedala. „Mami ja som už hladná," snažila som sa odstúpiť z tochto nikam nevedúceho rozhovoru. „A navyše, my budeme vždy pri tebe, nech sa deje čokoľvek." „To si veľmi cením, mami," povedala som a zamierila som zase do kuchyne. „Addison, som tehotná!" zakričala za mnou mama. „Faaakt?" potešila som sa a zabehla som späť k nej. „Už vieš čo to bude? Chlapček alebo dievčatko?" „Ehmmmm, ešte neviem," odpovedala mama uhýbajúc pohľadom. Stále sa pozerala ma kuchynské dvere, až kým z nich nevykukla hlava Lizzie, mojej sestry, a nezamávala mame. „Vlastne máš pravdu. Mala by si si dať polievku. V tomto veku je dôležité veľa jesť. Šup-šup!" začala ma strkať smerom do kuchyne. Vošla som do kuchyne a chcela som zažiť svetlo, ale asi bola vypálená žiarovka. „Mamiiii, dones prosím novú žiar..." Vtedy do izby napochodovalo sedem obrysov postáv spievajúc Veľa štastia zdravia. Lizzie stála v predu a držala tortu so šestnástimi sviečkami. Tak ma to prekvapilo že som vôbec nič nepovedala, len som tam stála s otvorenými ústami. Keď som sa spamätala, usmiala som sa a usadila som sa za stôl, kde už bola položená torta. Postupne mi všetci súrodenci aj rodičia zablahoželali a popriali všetko najlepšie. Za chvíľu mi aj došlo, že mama sa ma asi len snažila zdržať, ale aj tak som sa pre istotu spýtala. „A teda mami, nie si naozaj tehotná, však?" Zasmiala sa. „Prepáč ale nie. Už som bola zúfalá a na poslednú chvíľu ma nič iné nenapadlo."
Rozbalila som si darčeky. Dostala som nový notebook a potom už len oblečenie a iné darčeky. Tatino ma chytil za ruku a odviedol ma do záhrady. Hneď ako som vyšla z domu, začula som ten pre všetkých známy zvuk. Štekot. „Tati toto nie. Teda áno. Áno, áno, áno!" zakričala som natešene a objala som ho. K mojej nohe sa rozbehla malá, biela a hlavne huňatá guľka. „Čauu, drobeeec," zapištala som a zdvihla som ho na ruky. Bolo to šteniatko samojeda, môjho obľúbeného psa. „Ako sa bude volať?" opýtal sa tatino. Skontrolovala som istú oblasť na psíkovom tele a zistila som, že je to chalan. „Ešte neviem. Dnes mu vymyslím meno."
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Spolu s mojim novým kamarátom som sa vrátila domov. Všetci ho začali hladkať a škrabkať za ušami, až kým som ich na chvíľu neposlala preč. Nie je to pes dovnútra, takže neskôr mu vonku postavíme búdu, ale kým je takýto malý, nájdem mu miesto niekde v mojej izbe. Sadla som si na matrac a šteniatko som položila vedľa seba. Chvíľu som sa s ním hrala, ale potom od únavy zaspal. Poškrabkala som ho na brušku a pobrala som sa dole.
