Život Rosé (Denník) ✔️

Chcem ísť domov 🏡

Bez odpovedi som sa na neho vrhla. Začala som ho vášnivo bozkávať a rozpínať mu košeľu. Ach! To telo. Tie tehličky. Roztápala som sa. Voňal nádherne. Srdce mi búšilo ako o život. Pomaly som sa presúvala k nohaviciam a v tom...

,,Rosé! Počkaj!" zastavil ma. ,,Nemôžem. Predsa to nemôžem spraviť najlepšiemu kamarátovi a samozrejme ani tebe. Si na mol opitá. Zajtra by si to ľutovala. Ver mi,"

,,Nič mi nie je. Pozri!" postavila som sa z postele a zatočila sa mi hlava.

*Tresk

,,Nič ti nie je?" pribehol celý vystrašený ku mne.

,,Myslím, že nie, iba ma trochu bolí hlava," zakvičala som.

,,To bude asi z toho alkoholu," zasmial sa.

,,Z akého alkoholu? Kde to som? A ty si vlastne kto?" 

,,Rosé. Nerob si zo mňa srandu," zodvihol ma a položil na postel.

,,Nechytaj ma! Ja mám frajera," kričala som.

,,Rosé toto už naozaj nie je vtipné! Prestaň si robit srandu!"

,,Ty mi prestaň rozkazovať! Veď ma ani nepoznáš! Určite si ma umiesol. Chumaj sprostý! Čo chceš so mnou robiť?! Chceš ma znásilňovať alebo čo?! Okamžite zavolaj môjmu frajerovi a povedz mu nech príde za mnou, lebo ak nie, rozkopem ti gule!" zúrila som.

,,Ja som Patrick teší ma a frajera máš dole v obývačke. Pred chvíľkou ho fajčila Scarlet. Nepamätáš sa?" čudoval sa.

,,Klameš ty sprosté hovädo! Okamžite zavolaj Thomasovi! A kto je do pekla Scarlet?! Prečo si vymyšlaš?!"

,,Ok, počkaj tu, hneď som späť," vyšiel z izby a zamkol za sebou dvere.

,,Nezamykaj ma! Počuješ?! Otvor! Ty debil! Zavolám políciu!" búchala som na dvere.
2:33
Už je tu ten debil! A prišiel aj Thomas. Jupíí! Prišiel ma zachrániť. Vrhla som sa na neho a objala.

,,Rosé čo ti je?" spýtal sa Thomas.

,,Nič mi nie je, prečo sa pýtaš?" čudovala som sa.

,,Lebo si nejaká divná. Dost divná na to všetko čo sa tu pred chvíľou stalo,"

,,Nie som divná! A čo sa stalo? Čo vám všetkým je? Nechajte ma na pokoji! Vypadnite!" zakričala som.

Zrazu niekto zapálil svetlo. Paris! Čo sa to deje? Uniesli aj ju? Bože kde som to? Ako sa dostanem domov? Ako poviem rodičom, že ma uniesli? Pomoooc!

,,Rosé! Preboha! Veď ty si celá krvavá!" skríkla Paris, hneď ako sa v izbe rozsvietilo.

,,Čo to všetci trepete? Nič mi nie je! Dajte mi pokoj!"
2:40
,,Nepozná ma," rozprával sa ten chlapec s Paris.

,,Ako to?" začudovala sa.

,,Ja tiež nechápem. Ukazovala mi, že nie je opitá, zatočila sa jej hlava a spadla. Spýtal som sa jej, či jej nič nie je a povedala, že ju bolí trochu hlava. Keď som ju zodvihol a položil na postel vzápätí na mňa začala kričať, že ju nemám chytať, lebo má frajera. Vôbec ma nespoznáva. Nepamätá si, že po mne vyštartovala,"

,,Preboha, veď má otras mozgu a dosť silný! Zavolajte sanitu! A-a a-ako vyštartovala?" sklesla.

,,To je teraz jedno. Hlavne musíme zachrániť Rosé," povedal chlapec a odišiel za mnou.

Sedela som na posteli a kývala som sa sem a tam.

Sanitku? Akú sanitku? Pre koho? Nechcem žiadnu sanitku! Ja ničomu a nikomu nechápem. Čo sa to tu deje? Chcem ísť domov!