Život Rosé (Denník) ✔️

Učiteľ 👨🏼‍🏫

1.6.2016 - štvrtok
5:56
Sedím pri stole a raňajkujem. Starká mi znovu urobila výdatné raňajky. Voľské oko so salámou a ako oblohu mi pripravila šalát, paradajky a papriku. Mňam!
6:10
Každodenný problém nastáva. Neviem si vybrať outfit. Mám si obliecť červenú sukňu a šedý croptop, čiernu sukňu a modrý croptop, čiernobiely dlhý overal alebo biele nohavice a nejaké čierne tričko? Nakoniec som si vybrala overal, ale teraz nastal ďalší problém. Aké topánky k tomu? Tenisky, lodičky sandále alebo žabky? Asi tie sandále budú najlepšie. Obula som sa a už bol najvyšší čas ísť. Rozlúčila som sa s mojou ZOO a vykročila na vlak.
9:40
Som v triede. Kornélia už sedí v mojej lavici a máva mi. S radosťou som jej odkývala a ponáhľala sa za ňou.

,,Ahoj," pozdravila som sa jej a objala ju.

,,Čauko," pobozkala ma na obe líca.

,,No ako?" spýtala som sa jej hneď, ako sme sa posadili.

,,Ale žijem," odfúkla si.

,,Dieťa ako?" zasmiala som sa.

,,Dúfam, že dobre," zasmiala sa tiež. ,,A tvoje?" zasmiala sa.

,,Ako vieš, že som tehotná?" zalial ma studený pot.

,,Veď to vidno. To už nezakriješ žiadnym overalom." smiala sa. ,,A včera si mi to v podstate povedala," dodala.

,,To už tak vidno?" zhrozila som sa. ,,A fakt úplne som zabudla," tresla som sa po hlave.

,,Bohužiaľ," žmurkla na mňa.

,,Preboha," chytila som si hlavu.

,,Ale nie, nevidno," rozosmiala sa ešte viac. ,,Cítila som to, keď sme sa objímali. Mala si ho oveľa väčšie, ako normálne," smiala sa.

,,Jáj. Už som sa zľakla, že to fakt vidno," smiala som sa tiež.

,,Neboj neboj,"

9:47
,,Som zvedavá, čo ideme dnes robiť na patológii," utrúsili som, keď som uvidela otvárať dvere.

,,Bohvie," šepla, lebo profesor už prichádzal.

,,Dobré ráno vám prajem," skríkol, keď vošiel dnu.

Sadol si na stoličku, otvoril triednu knihu a niečo písal.

,,Dlho som nikoho nepočul odpovedať," prerušil šum v triede.

Zamrazilo ma.

,,Do riti," zanadávala som, pretože som sa zase, ako inak nič neučila.

,,Koľko tam máš známok?" drgla ma Kornélia.

,,Ani sama neviem," precedila som cez zuby. ,,A ty?" dodala som.

,,Tiež neviem," šepla, aby nevzbudila dojem a nemusela ísť odpovedať.

,,Tak dnes opovedať pôjde...," začal vetu, ale nedokončil.

Prechádzal prstom po nejakom papieri, zrejme na ňom boli naše mená a známky.

,,Rosé Evergrinová. Poď moja,"žmurkol na mňa.

Nieeee! To nemyslí vážne. Už další krát si päťku, tým jeho bohovským spôsobom nebudem opravovať! Už ho nikdy,ale nikdy nevyfajčím!