Život Rosé (Denník) ✔️

Prečo zase ja?! 😭

,,Rosé?! Dobre som počul? Si to ty?"

,,Patrick?"

,,Rosé ty žiješ! Pane bože, áno ty žiješ! Počujete? Ona žije!" tešil sa.

,,Áno žijem a iba kvôli tebe. Ty si ich zastavil a nedovolil si ma nechať odpojiť bez rozlúčky a ten bozk ma vrátil späť. Potrebovala som pocítiť lásku, že ma má niekto naozaj rád a pri tebe som to pocítila. Patrí ti veľké ďakujem," chytila som ho za ruku.

,,Naozaj nemáš za čo Rosé," pohladkal ma po líci.

Zrazu sa všetci zhŕkli okolo postele.

,,Rosé, zlatíčko moje. Hrozne si nám chýbala," plakala mama od šťastia.

,,Bekky už posledný týždeň ani nejedla od žiaľu. Všetkým si hrozne chýbala. Už sme sa báli, že sme ťa stratili," chytil ma otec za ruku.

,,Gratulujem!" prehlásil doktor. ,,Ale ešte pár dní si vás tu necháme,"

7.4. - piatok
10:10
Dnes konečne domov. Veci mám už všetky zbalené a len čakám. Neviem sa dočkať. Za chvíľku si prídu pre mňa rodičia. Neuveriteľne sa teším na Bekky. Ani si nechcem predstaviť čo by robila keby ma odpojili. Zomrela by od žiaľu. Veď už teraz nejedla. Chúďatko moje.
11:01
Konečne doma! Stále neverím, že žijem. Úžasný pocit. Ešte mám trochu výpadky pamäte, ale skoro na všetko som si spomenula. Hlavne to, kto je Patrick. Doktor mi povedal, že musím zostať ešte týždeň doma v kľude, aby sa moje telo poriadne zregenerovalo. Takže týždeň žiadna škola.
13:40
Píšem Paris, že žijem.

Ja: Ahoj Paris, chcem ti len oznámiť, že žijem.

Paris: Ok.

Ja: Stalo sa niečo?

Paris: Nič.

Ja: Prečo si ma neprišla ani pozrieť?

Paris: Lebo si obyčajná štetka.

Ja: Prosím? Jediný kto tu podvádza je Thomas. Úplne sa na mňa vykašľal a ty tiež.

Paris: Mňa to nezaujíma. Tak ti treba.

Ja: Paris prosím. Čo sa stalo? Prečo si zrazu taká?

Paris: Ako si mi to mohla spraviť?

Ja: Čo? Preboha Paris. Čo som ti také spravila?

Paris: Ty veľmi dobre vieš čo. Nepretvaruj sa!

Ja: Fakt neviem. Napíš mi to.

Paris: Chcela si mi ho prebrať ty sviňa!

Ja: Koho? Veď ja som mala Thomasa.

Paris: Patricka! Vravel mi, ako si po ňom vyštartovala.

Ja: Vyštartovala? Po Patrickovi? Kedy?

Paris: Na oslave.

Ja: Paris prestaň si prosím ťa vymýšľať.

Paris: Ja si nevymýšľam!

Ja: Naozaj si na nič nepamätám. Prepáč.

Paris: Alebo si nechceš pamätať!

Ja: Nemôžeš na to zabudnúť? Veď ja o ničom neviem.

Paris: Nemôžem! Vedela si, že ho milujem!

Ja: Paris, ale ja som s ním nič nemala.

Paris: Ale mohla si mať, keby ťa nezastavil!

Ja: Odkial to všetko vieš?

Paris: No od koho asi?

Ja: Od Patricka?

Paris: Hej.

Ja: Aha. Dobre, tak prepáč. Opýtam sa ho na to, lebo ja si naozaj na to nepamätám.

Paris: Ok čau a už sa mi neozývaj.

Ja: Dobre teda, ako chceš. Ahoj.
15:09
*Cŕŕŕŕn cŕŕŕŕŕn

,,Áno Rosé?" zodvihol.

,,Ahoj Patrick. Chcem sa ťa niečo spýtať," začala som.

,,Pýtaj sa,"

,,Teraz som si písala s Paris a pýtala som sa jej, prečo ma neprišla pozrieť do nemocnice a ona mi začala nadávať do štetiek. Povedala mi, že som jej ublížila,"

,,Čím si jej preboha ublížila?" prerušil ma.

,,Ževraj som po tebe vyštartovala. Je to pravda?"

,,Ehmmm...,"

,,Patrick?! Je alebo nie je?! zvýšila som tón hlasu.

,,Áno je,"

,,Pane bože! Prečo si to nepamätám?"

,,No to už ja neviem, ale nič si z toho nerob. Mne to nevadí, že si po mne vyštartovala. Keby si nebola opitá skončilo by sa to lepšie,"

,,Ako to myslíš?"

,,Vyspali by sme sa spolu a ty by si nemala otras mozgu a nebola by si 3 mesiace v kóme. Chcel by som to niekedy s tebou skúsiť,"

,,Stalo sa. Už to nevrátime späť,"

,,Je mi to hrozne ľúto. Je to moja vina,"

,,Patrick prestaň. Nikto za to nemôže. Všetko sa deje ako sa má,"

,,Tak teda dobre. Som rád, že ma z toho neobviňuješ,"

,,Ako by som aj mohla? Veď ja ťa...,"

,,Čo ma?"

,,Ale nič. Idem sa najesť ahoj," zložila som.
15:44
Vyberám si z chladničky jogurt a premýšľam nad Thomasom. Ako mi to mohol spraviť? To ma naozaj nemiloval? Je mi zo všetkého nanič.
16:04
Pustím si nejaký pekný film, nech mi zlepší náladu.
16:55
Volá mi Patrick. Chce vedieť to, čo som mu chcela povedať. Ignorujem.
17:05
Zase mi volá. Do čerta! Stále ignorujem.
17:15
Stále ignorujem.
17:25
Už ma prešli nervy!
,,Čo do pekla chceš?" zodvihla som so slovami.

,,J-j-ja len...,"

,,Vyklop to!"

,,Chcem vedieť to, čo si mi nepodovedala,"

,,Patrick prosím. Nechaj to teraz tak,"

,,Nie Rosé! Ja to chcem vedieť!"

,,Idem ahoj." už už som chcela zložit, keď v tom na mňa vyvalil otázku.

,,Miluješ ma?"

........

,,Rosé si tu?"

........

,,Rosé prosím. Ja viem, že ma miluješ. Veď si mi to povedala v nemocnici. Nemusíš sa za to hanbiť,"

,,Patrick ja neviem. Stále niečo cítim ku Thomasovi, aj keď mi ublížil. Neviem čo mám robiť,"

,,Rozhodni sa podľa srdca," povedal a zložil.
17:35
Ležím pod paplónom a vzlykám. Nemohla som radšej zomrieť? Nechcem sa už ďalej trápiť. Prečo zase ja?!
18:05
Spím.

Budem vďačná za každý komentár, vote a follow ❤ ďakujem za podporu