Nikdo sa to nedozvie (One Direction)

part 11

"No...zaujímavá otázka." povedala som a zamyslela som sa. znovu mi všetko prebehlo hlavou. Tá hrôza, strach. Ale začala som rozprávať.

"Stalo sa to v den mojich 18-tich narodenín. Bolo to veľmi veľmi dávno, už ani neviem ani aké bolo storočie a už vôbec  nie rok. Ráno som vstala ako normálne. Pomohla som mame v dome. Obriadila som statok tak ako v tej dobe bolo zvykom. Otec aj starší brat boli na nejakej vojne. Pracovala som teda aj za nich keďže mama bola v nie veľmi dobrom stave. Ráno mi zablahoželala a dala mi jeden zlatý peniaz keďže som nebola z boatej rodiny. Mama mi naň šetrila celý rok aby mi ho potom mohla dať. Hneď som si ho schovala a tešila som sa keď pôjde, na trh a niečo pekné si kúpim na tancovačku. Keď už bolo všetko porobené tak som sa okúpala a vlasy som si splietla do vrkoča. Dala som si tie najlepšie šaty čo som mala a išla som na trhy. Maly tam nádherné šaty. Boli bledomodré a maly nazberkané rukávy. Vzdau bola jemná čierna vlečka ktorá bola ako pavučinka že ste sa jej báli dotknúť aby sa neeroztrhla.  Bohužial boli moc drahé. Ale tá stará pani mi ich dala za ten jeden zlatý peniaz a k tomu mi dala aj čierne rukavičky a čierne topánky. Bola som šťastím bez seba. 3aty som si uložila do košíka a išla som domov. Bývali sme za mestom takže to bol hodný kus ale mne to nevadilo. Keď som prišla domov tak som šaty ukázala mame a  tá sa potešila. Odložila som si ich a potom som išla ešte niečo spraviť. Bolo asi 6 hodín večer keď som skončila. Znovu som as okúpala a obliekla som si tie šaty. Rozlúčila som sa z mamou a odišla som. Vtedy som ešte nevedela že sa s ňou lúčim posledný krát. Že ju už viacej neobímem. Peši som sa vybrala do mesta. Topánky som si držala v rukách a až keď som prišla na kraj mesta som si ich obula. Všetci mali masky len ja jediná som nemala. Nejaká starší pár videl že som smutná pretože bez masky si tam ísť nemohol. Starenka ma vzala k nim a darovala mijej masku. Povedalal že ju dostala keď bola tak stará ako ja. Ja som sa len poďakovala, nasadila som si ju a išla som na miesto kde bývajú trhy. Teraz tam bola ale spravená provizórna drevenná podlaha a bolo tam množstvo ľudí. Nielen obyčajných ale aj celá kráľovská rodina a šľachtici. Hňed ako som vošla ma niekto zobral si zatancovať. Ja som jeho ponuku prijala. Stále somlen tancovala a tancovala. Stále sa našiel niekto kto chcel somnou tancovať. Keď odbila polnoc tak som sa pobrala domov. Mam esom sľúbila že sa dlho nezdržím. Išla som teda, i keď nechcene, preč z mesta. Keď som bola asi v polovici cesty medzi mestom a mojim domov, tak som počula za sebou kroky. Stále som mala pocit že ma niekto sleduje. Už odvtedy čo som vyšla z mesta. Išla so mrýchlejšie a onedlho som už utekala. Zrazu mi zatarasil cestu nejaký chlap. Mal na sebe drahé oblečenie a masku. Nemohla som ho teda spoznať. ale tie jeho oči, mal jasno modré oči ktoré keď sa do teba zapichli pohľadom tak si nedokázal odolať. Bola v nich však temnota. Preto som sa rýchlo spamätala a chel som ujsť ale on mi to nedovolil. Silno ma držal a začal ma prudko bozkávať. Strhol zo mňa moje šaty tak že sa mi až roztrhli ale šaty bola posledná vec na ktorej mi záležalo. Hodil ma na trávu a rozopol si nohavice. Prudko mi roztiahol nohy a užil si. Ja som to len pretrpela. Myslela som že už väčšia bolesť ani nemôže byť. Ale to som sa veľmi mýlila. Pokúšala som sa ujsť. nejako som sa postavila a on sa na mne len dobre zabával. Potom vstal, zdvihol aj mna a pohryzol ma. Nenásytne zo mňa pil krk skoro do poslednej kvapky. Pomaly som strácala vedomie. Keď som mala ešte dosstatok sili sa vzpierať tak som ho uhryzla do ruky ale tak silno že mu až začala krvácať. Ja som sa tej krvi napila. Vtedy ma odhodil a ja som sa udrela o kameň na ktorý ma hodil. Stratila som vedomie." odmlčala som as a utrela som si slzy ktoré mi tiekli prúdom po oboch  lícach. No pokračovala som.

"Prebrala som sa na druhý deň ráno. Cítila som sa divne. Bolela ma hlava a hlavne oči. Koža ma nepríjemne pálila. No niečo ma priťahovalo. Išla som za tým pachom stále hlbšie do lesa. Nakoniec som došla k zdroju tej sladkej a omamnej vône. Bola som na lúke a zdrojom bol mladý lord ktorý sedel na pni a obväzoval si ranu. Ja som vyšla z tieňa a pomaly som sa k nemu blížila. Najskôr zostal v pomykove. Bola som ešte stále nahá tak si ma prezeral od hlavy po päti. Ja som prišla až k nemu a dla som mu dole obväz z rany. Pozrela som sa mu do oči a povedala som: Teraz budeš v kľude, nebudeš kričať a ani sa vzpierať.. Keď som to dopovedala tak som ho uhryzla a pila som dovtedy až kým som ho nezabila.  Potom ma začalo niečo nepríjemne páliť. Pokožka mi zčervenala a ja som rýchlo utekala do tieňa. Tam to prestalo. Až teraz som pochopila čo som spravila. Pochopila som čo som. Počula som niekoho ako kričí moje meno Pozrela som sa k telu toho lorda ale tam nikto nebol. Išla som k miestu kde stále boli moje šaty. Videla som tam stáť moju matku a mnoho iných ľudí. Kričali moje meno. Ja som chcela ísť za nimi ale niečo mi kázalo aby som tam nešla. Tak som sa len schovala hlboko v lese. Počkala som do noci a potom som vyšla na lúku. Zobrala som tomu lordovi tenký kabát ktorý mal na sebe a obliekla som si ho. potom som sa  vybrala preč z môjho rodného mesta. Predtým som však išla navštívil a posledný krát moju mamu.  Keď som prišla na statok tak všetky  zvieratá začali vyvádzať. Chela som pohladkať Rosie, našu kobylku, ale tá ma len kopla a bočila odo mňa. Vtedy som pochopila že musím odísť a skrývať sa v tieni. Odišla som z môjho rodného mesta. Po asi 30 rokoch neustáleo sťahovania sa som našla jednu čarodejnicu. Dovtedy som chodila von len v nocilebo slnko mi ublížilo. Potom mi všák Aiaia, tá čarodejnica vyrobila prsteň, ktorý ma chránil pred slnkom." povedala som a automaticky som chytila prsteň ktorý som mala na ukazováku pravej ruky. Odvtedy som si ho nedala dole. Musela som sa stále sťahovať pretože keď žijete stále na jednom mieste a vôbec sa nemeníte príde to ostatným podozrivé. A v minulosti boli ľuia viacej všímavý. po čase som sa vypracovala a mala som dosť ľudí a aj veľa peňazí. Tie sa znásobili keď som výhodne investovala. A takto žijem doteraz. Snažím sa skrývať pred tými ktorými môžu ublížiť a snažím sa prežiť." dopovedala som svoj príbeh a pozrela som sa na nich. Hlavne naZayna i ke´d vôbec neviem prečo. Otočila som sa k oknu a len som sa cezeň pozerala a na nič som nemyslela. Naraz som pocítila ako ma všetci obímajú. Prvý bol Zayn. Cítila som jeho nádhernú vôňu. Povedala som práve že nádherne vonia? Spýtala som sa sama seba v nútri. Keď ma všetci objali tak si posadali na posteľ a pozerali sa na mňa.

"Ak niekomu niečo poviete o tom kto som  alebo niečo z príbehu alebo nebodaj že som plakala..tak ste mŕtvy." ukázala som na každého prstom a zamračila som sa. Potom som sa oprela o čelo postele a zavrela som oči.

OMG že 100 čítaní.. :o ešte raz OMG..ja neverím. A preto je táto časť taká dlhá..chcem sa poďakovať za sto čítaní...i keď neviem ako sa ich tam mohlo toľko nazberať keď to čítajú len dve osôbky ktoré mám veľmi rada. :D diki baby..ste moja inšpirácia.. :) <3 tak dúfam že sa vám táto časť páčila :D

PS: Celý tento príspevok má až 1342 slov... :D