FF na DL (Diabolik Lovers)
~Hneď nato sa zjavil pri dverách a odomkol ich. Ladne ako mačka a s ľahkosťou ako pierko vstúpil do kuchyňky s úškrnom ako šelma. Bastard.~
Rose, známa bitkárka na nadprirodzenej škole. Jej najlepšia kamarátka je Yui, kto...
Bežná varianta... Vstať, umyť, obliecť, naraňajkovať a škola... Otravné.
Aby som nezabudla, som Rose. Bruneta, modré oči, do bleda pleť a jemné rysy. Na pohľad možno milé dievča. Opak je pravdou. Som veľká egoistka, agresívna, nemám rada zmeny a autoritatívna.
Teraz si myslíte, že na čo vám to tu hovorím alebo koho to zaujíma? Popravde, mňa to tiež nezaujíma, že čo tu vravím. Ale aj tak možno vás to bude zaujímať, sto ľudí sto chutí.
Takže, chodím na nadprirodzenú školu. Hm, wau, aké úžasné! Milujem iróniu... Ja som svoju nadprirodzenú schopnosť ešte nenašla takže vám tu nebudem klamať, že som nejaký vlkolak, upír, čarodejnica a podobne... Len, v mojej spoločnosti sa málo ľudí cíti dobre.
S matkou sme raz kvôli tomu šli ku psychológovi, povedal, že ak mám zlú náladu tak ľudia sa pri mne cítia zle, sú nepríjemný a samé hlúpe pre niekoho zlé veci a zase naopak.
Povedali by ste, že je to normálne ale ak máte na nič náladu a ovplyvňuje to aj osoby okolo vás, ktoré sa buď vám chcú za každú cenu vyhnúť, klíčia sa v bolestiach a podobne tak potom neviem či je to fakt normálne.
Teraz k mojej rodine. Teda, polo rodine. Matku mám, otca nie. Matka si vzala otca, mali mňa, raz oco zdrhol a sa nevrátil. Hm, toto je život. Doteraz to babka Nana vyčíta mojej mame, stále, v kuse! Je to na zbláznenie!
Vždy keď príde tak hneď začne. "Tak, ako sa máš dcérka? A ako manžel? Vlastne, žiadneho nemáš..." alebo "Tak som tu zase pri tejto rodine, jediná vec, ktorú ľutujem je, že som ju nechala vydať za tupca, ktorý ju nechal." Je to bežná varianta. Zvykla som si za tých 16 rokov života pri nej.
Len mimochodom, odišiel na moje piate narodeniny, mala by som si ho pamätať, ale no... Heh. Ešte k tomu nemám žiadne jeho fotky. A aj keby, je mi to jedno. Po tom čo otec odišiel sa všetko zmenilo, malo to veľký dopad na moju psychiku a preto som aj taký na nič človek. Robím si srandu! Ja som odjakživa taký hrozný človek! *Debilný smiech* Tak, fajn. Neviem čo ešte dodať k sebe, asi iba to, že som úžasný človek! Ego hore...
No nič, ešte školský život... Nech to mám z krku...
Tak, ako som vravela, chodím na nadprirodzenú školu. Všetci zo školy ma poznajú. Samé problémy pôsobím, rada sa hrám s citmi iných a rada si na nich vybíjam zlosť.
Samozrejme okrem Yui, moja najlepšia kamarátka. Mám ju rada a pred neprijemnými spolužiakmi a inými ju ochraňujem. Je jediná, ktorá ma nesúdi a nekamaráti sa so mnou iba preto lebo ju ochraňujem. Žije s rodinou Sakamaki. Upíria rodina. Ayato, Kanato, Reiji, Subaru, Shuu a Laito...
Nikdy som sa s nimi nebavila a ani o to nestojím. No ale, toto je už bohužiaľ môj skvelý život. Tak a teraz, odchádzam von s Ashley...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Taaakže, prvá kapitola je na svete, dúfam, že sa vám páčil tento úvod :3 v ďalšej časti už bude jej školský život :3 chcem pripomenúť, že jej život NEMÁ nič spoločné so mnou. :D Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)
