My Tall Prince

10.Ples

Vrátila som sa s Ashley až o siedmej.

,,Tadaima."zavolám a hneď nato sa mi ozve mamka s Viktorom.
,,Okari."

Ashley som nechala pri nich a ja som sa šla umyť a spať.

Vošla som do svojej izby a vzala si dlhé pyžamo a šla do kúpeľne. Urobila som večernú hygienu zatiaľ čo sa mi púšťala voda do vani.

Keď bolo vo vani toľko vody koľko som chcela tak som do nej vošla s drdolom na hlave. Položila som sa do vody tak aby mi bola na úrovni líc.

Do vody som fúkala aby som robila bublinky. Heh, som to, ale decko. Ešte chvíľu som tam ležala až kým som nebola unavená.

Vyšla som z vane, dala si pyžamo a šla do izby si ľahnúť.

Bolo ťažké zaspať no tak som to vzdala a nechala mozog nech si robí čo chce. Hneď mi ako naschvál urval najhoršú myšlienku, ktorej som sa chcela brániť.

Prečo ma Laito ignoroval?

Hm, fakt, diky mozog.
Trápilo ma to?
Áno! Neviem prečo ma ignoroval! Dokonca vyzeral tak, že som mu niečo urobila. Vlastne... Ja som ho chcela minule úplne ignorovať.

Vzdychla som a prevalila sa na bok. Ahhh, čo teraz? Veď som ešte nikdy nebola zúfalá z nejakej hlúposti ohľadom blbého ignorovania.

Vlastne, to je také isté ako keď ma Yui ignoruje...
Je divné, že ho považujem za kamaráta?
Hej, je to mega divné.

Veď to nie je normálne! Už dvadsať minút sa tým zaoberám! Kašlem na to! Idem spať!

Nemôžem spať! Nedá sa to! Stále nad tým rozmýšľam.
Pozrela som sa na displej mobilu.
Hmm 23:54, fakt super. Som zúfalá.
Yui! Tá by mi mohla pomôcť!

Začala som vytáčať jej číslo v nádeji, že je ešte hore.
Zdvihla to!

,,Hm?"zobudila som ju...
,,Yui?"
,,Taká tu nie je!"
,,Yuiii, pomôž mi."
,,Oh, za to, že si ma zobudila?"
,,Prosím..."
,,Hovor."
,,Ide o Laita-"nedohovorila som a ona už hneď vykríkla.
,,Vy ste sa nejako dohodli alebo čo?!"
,,He?"
,,Laito sa pýtal tiež na teba. Teda, skôr na toho Viktora."
,,Hm, to vysvetľuje všetko."
,,Čo všetko?"
,,No to, že ma ignoroval."
,,Nič nové."
,,Jaké nič nové?! Veď za mnou furt doliezal!"
,,Fajn, fajn. Ale priznaj si, že sa ti to páčilo."
,,Hej..."poviem potichu a pretočím očami.
,,Dobre. Idem už spať. Pa."
,,Pa."a zrušili sme dvojminútový rozhovor (dajme tomu xD).
Teraz som už mohla ísť spať.

Ráno som sa zobudila zase skoro. Urobila som hygienu, šla sa najesť, prečítať odkaz a vyšla z domu už oblečená. V poslednej dobe sa tu začalo ochladzovať a to už zima bola. Zvláštne.

Keď som vyšla von tak ma prekvapil Viktor.

,,Rose."povedal a chytil si imaginárny klobúk.

,,Ránko Viktor."poviem a zakývem mu. On sa usmeje a spolu s ním idem do školy.

Zase sme sa dohodli, že ma po škole vyzdvihne. Do triedy som vošla s úsmevom na tvári, ale hneď mi zmizol, keď sa naše pohľady s Laitom stretli.

,,A-ahoj..."zašepkám si po pod nos, že by som sa ani nečudovala keby Laito sa ma opýtal "Čo hovoríš?" No našťastie nič sa také nestalo.

,,Ránko."povie s jeho typickým úsmevom. Pozriem sa prekvapene na neho. Takže si vzal k svojmu beztepnému srdcu moje slová? Aké milé.

Usmiala som sa a šla na svoje miesto pri okne. Deň šiel fajn až kým neprišiel takzvaný "obežník" alebo "posly zlých a dobrých správ".

,,Takže, tohto týždňa v piatok sa uskutoční ples. Konkrétne "Kráľovský ples". Potrebné sú kostými zo stredovekého storočia ale môžu byť trošku upravené. Učiť sa nebudete a môžete čakať rôzne súťaže a nakoniec bude vyhlásený kráľ a kráľovná Kráľovského plesu."oznámil nám učiteľ a ja som zaregistrovala iba jedno...

"Učiť sa nebude"...

(Taaakže, konečne po dlhšom čase nová časť :D viem, že mi to zase začína strašne trvať, ale som strašne lenivá a niekedy nie je ani ten čas :/ preto sa veľmi ospravedlňujem. :( Btw som rada, že už tu je nad 100 VOTE 😍 ste skvelí ľudia :3 vážim si toho a dúfam, že ste si trochu užili kapitolu a nezabudnite, že komm poteší :3
Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)