My Tall Prince

18.Alec

Ani som si nevypočula jeho názor a z vonku sa ozval potlesk. Vykukla som von. Fakt som bola taká naivná a dúfala, že to tlieskajú mne?

Tlieskali inému páru... Fakt som pomyslela len na to jedno slovo?
Každopádne, tlieskali niekomu inému. Nie mne. Laito si vybral takú, ktorú som nepoznala. Ale inak má dobrý vkus.

Keď sme konečne odišli z tej hororovej budovy uľavilo sa mi aj napriek tomu, že ešte stále pršalo a bolo veľmi zamračeno.

,,Poďme sa najesť."okamžite poviem a pozriem sa na jeho prekvapený výraz. No hneď ho skryje a nahradí ho smiech.

,,A čo by si si dala?"opýta sa a jednou rukou si ma k sebe privinie.

,,Tortilly, čipsy."poviem a usmejem sa na neho.
,,A pizzu? Kebab?"
,,Nie. Tortilly!"začnem protestovať a založím si ruky na hrudi.

,,Dobre."povie nakoniec a začne ma ťahať do obchodu, kde ich predávajú.
,,A syrová omáčka."ešte dodám a on nado mnou pokýve hlavou a začne sa smiať.

Vyšli sme s tromi balíčkami tortilly a tromi syrovými omáčkami.
Zašli sme do parku na preliezky, teda, na lavičku a tam sme začali jesť tortillu. Vlastne, iba ja.

,,Nedáš si?"opýtam sa a ponúknem ho. No on odmietne a pozerá ďalej na deti čo sa tam hrajú.
Pozriem sa tým smerom tiež a niektoré z nich kopú do malého chlapčeka. Ten tam iba nehybne sedí a po tvári mu tečú slzy.

,,Hej!"zavolám na nich a oni sa na mňa otočia. ,,Mám začať ja vás kopať?!"oni sa na seba pozrú a radšej sa stiahnú preč.
Laitovi podám tortillu (;-; moja tortillaaaa) a omáčku (omáčkaaaa ;-;).
Pomaly vstanem a namierim si to k tomu chlapcovi.

,,Si v pohode?"hneď sa ho opýtam a on si ma začne skúmať svojimi malými zvedavými očkami.

,,Ďakujem."povie a ja zacítim pri srdci príjemný pocit.
Cítim sa jak zlá kráľovná, čo našla lásku. Čo je to za pocit?! Svoj prekvapený výraz zakryjem úsmevom a chlapcovi pomôžem vstať. Spolu s ním ruka v ruke ideme k Laitovi a ja ho posadím vedľa neho.

,,Ako sa voláš?"opýtam sa hneď chlapca, len čo si sadne.
,,Alec."povie ticho, že ho nie je ani počuť.
,,Ja som Rose a toto je-"nedokončím vetu a už ma Laito preruší.
,,Jej priateľ Laito."povie a dá si dole klobúk.

Nad slovom priateľ iba pokrutím hlavou. Znova sa pozriem na Aleca a usmejem sa.
Vezmem sáčok s tortillou a ponúknem ho. On si jednu vezme a zje.

,,Ďakujem."povie potichu a ja sa usmejem.

,,Kde bývaš?"rázom sa opýtam vzhľadom na čas hodín.
,,Teraz už nikde."povie smutne a ja sa na neho zdesene pozriem.
,,Ako to myslíš?"hneď sa opýtam.
,,Pred týždňom mi zomrel ocko a mamka pred rokom. Teraz bývam v sirotčinci."povie smutne a ja ho hneď objímem.

Aleca sme boli s Laitom odprevadiť a dohodli sme sa, že pôjdeme aj zajtra vonku.

,,Čo ťa trápi?"opýtal sa Laito, keď sme sa vracali domov. Teda, prv ma išiel odprevadiť.

,,Je mi ho ľúto."
,,Aleca?"
,,Áno. Nezaslúži si to."
,,Máš pravdu. Tak, čo chceš robiť?"
,,Neviem..."
,,Chudák on. Má to ťažké."
,,Hej."
Pozriem na neho, konkrétne na jeho tvár. Je pokojný a celkom uvoľnený. Možno ho to tiež trápi ako mňa, ale neviem čo mu prebieha teraz v hlave.

Pred mojím domom sme zastali a pozreli sa na seba. Jemne som sa usmiala a povedala: ,,Dobrú..."a chystala sa odísť, ale on ma chytil za zápästie. Otočila som sa k nemu nechápavo, ale vedela som, že ide o niečo vážne.

,,Rose..."začal.
,,Áno?"bola som trochu nervózna a naozaj som nevedela o čo sa pokúša.

,,Ja... Budeš so mnou chodiť?"povedal to tak rýchlo ale zároveň tak zreteľne, že som tomu nemohla uveriť.

(Taaakže, konečne ďalšia časť :3 jak ste sa dnes mali? :D ja super, už 14 y.o. 😱 šalenota cd hj no, dnes mám bday 😂 btw, Alec.↓

Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)