23.Jahodový bozk

345 32 13
                                    

Laito nakoniec so mnou prenocoval hoc som trvala aby išiel domov. Nevadilo mi, že so mnou bol na jednej posteli, skôr ma to upokojovalo.

Ráno ruka v ruke sme spolu išli do školy. Veľa pohľadov sa na nás zastavilo, ale úspešne sme ich ignorovali.

Dnes sme mali varenie, nič zaujímavé, ale aj napriek tomu bola zábava. Keďže sa blížil Valentín (Pozn. a.: Dajme tomu xD), tak sme si mali pripraviť niečo "romantické". Zvolila som si niečo veľmi jednoduché.
Jahody v čokoláde. Plánovala som ich dať Laitovi, ale na moje šťastie nám došla čokoláda...

,,Doriti."poviem, keď zistím tú informáciu, že čokoláda došla aj v jedálni. Čo teraz?! Rozbehla som sa naspäť do našej kuchyňi, kde som mala hodinu. Povedala som učiteľke o mojom nápade a celkom sa jej páčil, a preto mi dovolila ísť do jedálne sa opýtať, že či sa im nezišla čokoláda.

Keď som tak rýchlo utekala tak som narazila do vysokej postavy. Čo sa mi dnes ešte nestane.

Prudko som sa pozrela na postavu nado mnou. Angelo. Hmm. Super.

,,Rose."povie trpko a ja ho iba obídem a úspešne ignorujem.

Znova sa rozbehnem a pokúšam sa nenaraziť do nikoho, aj keď by tu nemal byť nikto lebo je hodina.

Úspešne som dorazila, hneď keď zazvonilo a ja som sa zviezla na zem a vydýchla.

,,Dočerta."zasyčím a postavím sa.
,,Rose. Poď na minútku."zavolá ma k sebe učiteľka, keď som sa chystala vrátiť do triedy.

,,Áno?"opýtam sa hneď čo prídem k nej.

,,Ty jediná si ani nezačala s tým, takže bola by som rada ak by si po škole sem zase prišla a dokončila to."povie s úsmevom. Asi sa tiež dozvedela, že medzi mnou a Laitom niečo je. Šťastne som sa na ňu pozrela a prudko ju objala.

,,Ďakujem!"zvísknem a ona mi objatie opätuje.

,,Ale uprac potom za sebou."
,,Rozumiem."

Vrátila som sa naspäť do triedy natešená ako nikdy predtým.
Laito okamžite prišiel k mojej lavici a začala sa naša už odteraz bežná konverzácia. Povedala som mu aj, že s ním po škole bohužiaľ nepôjdem domov, lebo mám ešte niečo na práci.

Po škole som naozaj šla do kuchyne, ale teraz so zásobou čokolády a ďalších jahôd.

Bolo už okolo 4 poobede, keď som s tým už skončila a ozvalo sa zamknutie dverí kuchyne.
Vystrašene som sa zadívala na dvere a pribehla k nim.

Si robíš srandu?! Oni ma tu zamkli!

Snažila som sa na seba upozorniť, ale no... Akosi to nešlo...
Nakoniec som sa bezmocne a so slzami na krajíčku zviezla k zemi. Čo teraz?

,,Laito!"vykríkla som a asi s dvoma pádmi som prišla k taške, z ktorej som vytiahla mobil a vytočila Laita. Hneď to zdvihol.

,,Laito?!"
,,Rose? Čo sa deje?"
,,Noo, ehm..."tak nejako som mu to vysvetlila a on mi iba povedal nech otvorím okno. Urobila som tak a Laito pod oknom posmešne zarinčal kľúčami od kuchyne.

,,Ty úchylná žirafa!"zakričala som podráždene na neho a on sa tam iba rozrehotal.

Hneď nato sa zjavil pri dverách a odomkol ich. Ladne ako mačka a s ľahkosťou ako pierko vstúpil do kuchyňky s uškrnom ako šelma. Bastard.

,,Čo kuchtíš?"opýtal sa ale neodpovedala som lebo mu to hneď došlo.

,,Malo to byť prekvapenie..."zamumlem do zeme a odvrátim od neho zrak.

,,Odpusť."povie rázom a pritiahne si ma do objatia. Opätujem mu to a nakoniec ho zavediem ku onej sladkosti.

,,Veselý Valentín..."poviem nakoniec a do úst mu strčím jahodu. On to zopakuje až kým sa pri jednej nezarazí.

Polovicu si dá do úst a s ďalšou ma ponúkne čím je až príliš jasné, že sa pobozkáme, čím dodá tú romantickosť. Samozrejme neodmietnem a zjem to a zároveň prehĺbim náš jahodový bozk...

,,Milujem ťa..."zašepkám.
,,Milujem ťa."povie a zase ma pobozká na pery.

~END~

(Taaakže, trochu urýchlená časť s takým na nič koncom no :D pokiaľ by ste chceli ešte epilóg tak môžete napísať do komentárov :D Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)

My Tall PrinceWhere stories live. Discover now