My Tall Prince

11.Oh, tie šaty!

Odkiaľ zoženiem kostým?! Dočerta! Už od toho čo som sa dozvedela, že to je Kráľovsky ples tak si zháňam šaty aké ešte nikdy nikto nevidel. A popravde, ani ja... Čo je dosť smutné.

Nemám o nich ani tú najmenšiu predstavu a už hodinu sa túlam po meste. Ah, takto to ďalej nejde.

,,Ja to vzdávam!"vykríknem a niektorí ľudia sa na mňa a Viktora otočia.

,,Ja už som to vzdal dávno."povie znudene a ja sa na neho vražedne pozriem.

,,No tak ja sa tu už hodinu s tebou trepem pre nič za nič?! Tak to ti naozaj ďakujem!"
,,Nemáš zač aj keď neviem čo som také urobil."povie a pozrie niekam do blba. Ts.

Nakoniec sme išli do obchodu čo by mohli mať také šaty aké chcem.

,,Dočerta s tebou! Už si vyber!"zakričal na mňa zúfalo Viktor. Mimochodom, ležal na zemi a vydával zúfalé vzlyky.

,,Je ich tu toľko a sú... Nádherne!"povedala som a kľakla si pred jednu zamestnankyňu, ktorá mi držala dve nádherné šaty! Bolo ich tu omnoho viac, ale tie boli proste vyvolené!

,,Veď mi už pomôž! Čierne alebo červené?"zvolala som zúfalo. Aby som sa priznala, strašne sa mi páčili tie čierne, ale tie červené ma vždy dali na začiatok a ja som zase musela vyberať.

,,Čierne."povie keď sa konečne pozrie. ,,Sú také odvážne. A červené mi prídu také... Nudné. Ver mi, v čiernych sa budeš Laitovi páčiť."dokončil a ja som sa na neho prudko pozrela.

,,Čo prosím?! Veď on ani na nejaký ples nepôjde!"teda, dúfam... Ale to som si radšej povedala pre seba. Nechcem aby ma videl v niečom takom. On sa iba zasmial a šli sme zaplatiť. Áno, vzali sme si nakoniec čierne. Teda, ja som si ich vzala.

,,Ahh, posteľ!"vzdychla som, keď som si konečne ľahla na posteľ a hodila vedľa seba šaty. Popravde, musím sa priznať, ale teším sa na ten ples. Konečne budem niekto iný. Nebudem stále len a tá jedna Rose. Už sa nemôžem toho dočkať. Už zajtra a môžem tam ísť v tých šatách.

Koľko je vlastne hodín?
Vzala som do ruky mobil. Fuu, osem večer.

Šla som si odložiť šaty na stoličku a potom som šla do sprchy. Musela som tam byť dlhšie lebo bolo na čase si zase usporiadať myšlienky. Prečo vlastne Viktor to povedal? Myslím to s Laitom.
"sa budeš Laitovi páčiť.". Prečo by som sa mu mala páčiť? Veď nie som doňho zamilovaná. Ale, Viktor si zo mňa robil určite srandu. Jak vždy. Ale tiež je zaujímavé, že pozná Laita. Fakt sa tu deje niečo zaujímavé.

Konečne som vyšla zo sprchy a namierila si to do kuchyne. Naliala som si pomarančový džús a vypila ho. Potom som šla do izby, kde som za sebou zavrela a zasvietila. Nechcelo sa mi veriť vlastným očiam.

,,Čo tu robíš?"hnev v hlase som neskrývala, skôr ešte viac dávala na javo.

,,Ja? Ale, prišiel som sa pozrieť na teba a skontrolovať ťa."povie tým svojím jemným hlasom, ktorý ma nesmierne vytáča.

,,Tak to určite."poviem cez zuby a prístupim k nemu v snahe odtlačiť ho od svojich šiat.

,,Ale no tak, Rose. Dobre vieme obaja, že chceš aby som tu bol."
,,Takto určite. Odíď, Laito."
,,Ale mne sa nechce."
,,No nech sa ti začne chcieť."
,,Rose..."
,,Čo je?!"
,,Pozri sa na mňa."
Pozrela som sa. Nemala som to robiť. Zohol sa ku mne v snahe spojiť naše pery. Inštinktívne som sa mu vyhla a vrazila facku. Bolelo to aj mňa, keď som mu ju vrazila. Chytil si líce a prekvapene sa na mňa pozrel.

,,Teraz odíď."poviem cez zaťaté zuby a on sa iba usmeje. Parchant!

,,Fajn. Inak, dobre vyzeráš v tých šatách."povie a následne konečne odíde.

(Taaakže, ďalšia časť, nič extra, ale dúfam, že sa páčila <3 Btw, zachvíľu presiahneme 200 VOTE *0* a to len vďaka vám :3 za čo vám nesmierne ďakujem ;3 tak a teraz k Spím s Vlkolakom, no ľudia, dobre viete, že na nej už málo čo pracujem a tým pádom nwm vaše názory na ňu a to ma mrzí :( budem sa viac snažiť, ale budete mi musieť napísať a doslova ma k tomu prinútiť xD oke?
Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)