6.Odprevadzanie

428 46 19
                                    

Behala som po nočných uliciach. Musela som si dať pauzu. Nevládzem. Vôbec. Trasli sa mi kolená a bola som viac unavená než predtým. Zavolám jej.

Dokelu! Nemám kredit.
,,Mám ti požičať mobil?"opýtal sa niekto za mnou. Prudko som sa otočila a odľahlo mi keď som zistila, že to je Laito.

,,Nie, vďaka."poviem zadýchane.
,,Ukáž."povie a vezme ma na ruky. Vykríknem a vražedne sa na neho pozriem.

,,Naviguj ma."povie a ja iba na neho hľadím.
,,Pusti ma."zašepkám a začnem mu rukami tlačiť na hruď.
,,No určite. Si zadýchaná a ledva vládzeš ísť po svojich.
,,To je lož!"a vyšmyknem sa mu z jeho náručia. Postavím sa a pokračujem v ceste. Bohužiaľ sa musím podopierať o zábradlie. Laito sa naďalej drží pri mne.

,,Neprenasleduj ma."poviem a on sa zasmeje.
,,Neprenasledujem, len chcem vedieť kde bývaš."
,,Ty si debil."
A začne sa smiať. (Pozn. a.: Všetci čo videli DL vedia aký má sexy smiech 😍).

Už ho ďalej neriešim a radšej pokračujem bez ďalších poznámok.

,,Počuj,"začnem ,,prečo vôbec ideš za mnou? Ja sa s tebou nevyspím, takže si myslím, že ti nestojím za to aby si išiel za mnou."poviem a čakám odpoveď, ktorá ma prekvapí nado všetko.
,,Neviem, mám pocit, že musím ísť."
,,He?"tak toto ma fakt prekvapilo.
,,Tušenie."
,,Určite. Niekde v tvojej temnej stránke sa tešíš, že budeš vedieť kde bývam a potom neskoro v noci ma prídeš znásilniť."
,,Už ti niekto povedal, že máš veľkú predstavivosť?"
,,Hej."a hneď som si spomenula na mamu. Tá mi to v kuse vraví. Pozrela som sa na neho a on sa iba usmieval. Zamračila som sa. On niečo na mňa kuje.

,,Ty mi pozeráš na zadok, však?"poviem a on sa iba uškrnie.
,,Ty si fakt niečo. Máš až príliš veľkú fantáziu."
,,Noa?! Ja sa za to nehanbím."poviem mu a pridám do kroku v nádeji, že ho stratím.

Hm, stratím ho tým, že iba pridám do kroku hej? Upíra, hej?! To je fakt logika hojdacieho koníka. Teraz sa držal po mojom boku. Musela som zastať. Dostala som silnú kŕč do nohy. Zasyčala som a on sa na mňa vydesene pozrel.

,,To nič."poviem a idem ďalej. Snažím sa na tú nohu nestúpať. Pozriem sa na Laita a on iba vzdychne a vezme ma na ruky. Dočerta... Začervenám sa a iba ticho poviem: ,,Rovno a potom do ľava."

Konečne sme stáli pred naším domom. Svietilo sa tam. Hneď som si všimla mamki a ona mňa. Vybehla z domu a ja som vyskočila z Laitového náručia.

Ona ma hneď objala a skontrolovala, že či mi nič nie je.
,,Som v poriadku. Šla som do parku a na lavičke som zaspala. Chcela som ti volať ale nemám kredit."

Vydýchla si a znova ma objala. Pozrela sa na Laita a povedala: ,,Ďakujem, že si mi priniesol dcéru."a objíme i jeho. On jej to opetuje a pohladí ju na chrbte. O hlavu je vyšší. Až teraz som si všimla, že som z nich najmenšia.

Od mamki o polovicu hlavy. Super. Mamka sa od Laita odtiahla a pozrela sa na mňa. Hneď som vedela čo mi chce naznačiť ten jej hrozný uškrňajúci sa úsmev.

Dobre, už poznám tému večer.
,,Ďakujem ti."poviem Laitovi. Inštinktívne sa chytí za klobúk, jemne ho nakloní dole a iba sa usmeje. Následne odíde.

Ja a mamka sa vrátime dnu.
,,Tak, hovor."povie nadšene hneď čo zatvorí dvere.
,,Mami."poviem znudene.
,,Čo je?"
,,Spoznali sme sa iba dnes."
,,Ja viem, ja viem. Len som nadšená."
,,Mami. Medzi mnou a ním nie je nič. Dobre?"
Ona si iba vzdychne.
,,Idem sa umyť a spať. Pa."poviem a ona mi iba zakýve a ja idem vykonať činnosť, ktorú som povedala.

(Taaakže, ďalšia časť je na svete :3 dúfam, že sa <3 prosím, napíšte mi názor do komentárov či mám pokračovať, teraz 7 VOTE zase :D Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)

My Tall PrinceTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang