ES

3.

Lisa:

Sedeli sme v obývačke, keď sa zo schodov ozval buchot. Ten chalan, ktorý mi pochválil kozy, prebehol cez obývačku a bez pozdravu opustil dom. Po chvíli sa ku nám pridala už oblečená Jane. Nemohla som si pomôcť a vraždila ju pohľadom. Vedela som, že si to všimla, ale aj tak robila neprítomnú.

"Jane, prečo si mi nepovedala, že sa poznáte?" Môj otec začal tému, ktorá by zaujímala aj mňa. Prečo dievča, s ktorým máme spoločnú, nie milú, minulosť, vravelo, že sa nepoznáme?

"Nevyriešime to neskôr? Nemám náladu na vysvetľovanie sprostostí." úspešne sa vyhýbala tejto téme. Nad jej slovami som si odfrkla a prevrátila očami. Zazrela na mňa. Falošne som sa usmiala.

"Zdá sa mi to, alebo sa nemáte radi?" oci, vážne máš až tak pomalé vedenie?

"Nemať rád, je slabé slovo." zavrčala som a zazrela na ňho. Pri mojom pohľade sa zavŕtal do kresla. "Nechcem ničiť 'rodinné' vzťahy, takže pre dnešok to nebudem rozoberať." Postavila som sa z kresla a vybehla do svojej izby. Vlastne...našej izby. Na toto si budem musieť zvyknúť.

Pribehla som ku jedinej skrini v izbe a otvorila ju. Od prekvapenia mi spadla sánka. Nejak som zabudla, že tu už nič nemám, keďže otecko renovoval.

Pokojne som zbehla schody a vrátila sa do obývačky. "Kde mám oblečenie?!" zazrela som na otca. Ešte stále tu prevažovala nepríjemná situácia.

"Zlatíčko, tvoje veci sme našli roztrhané a všetko bolo čierne, tak sme to vyhodili." prvýkrát prehovorila nová mama. Jenna.

To akože nepoznajú módu? To bolo schválne roztrhané! Zadržovala som nepeknú poznámku na jej osobu, ktorá nepozná a ani nebude poznať môj štýl obliekania. Zaťala som päste a pochvíli, keď už som sa ukľudnila, ich uvolnila.

"Potrebujem si ísť niečo kúpiť. Nebudem chodiť ako bezdomovec." Ruky som si dala v bok a čakala, čo sa stane.

"Už sa stalo." potichu si zamrmlala Jane, ale veľmi dobre som to počula. Snažila som sa udržať, aby som jej jednu nejebla, ako naposledy.

"Čakali sme len na teba. Dneska ideme nakupovať všetci." Jenna sa na mňa usmiala. "No ideme." Popohnala otca, ktorý stále sedel v kresle.

"A čo tam budem robiť?" Fňukal. Dakedy sa chová horšie ako umrnčané decko.

"Nosiť tašky." potiahla som ho za ruku, aby sa konečne postavil a ako prvá vybehla z domu. "Môžem šoférovať?" prosebne som sa zahľadela na otca a skúsila šťastie s puppy facom.

"Nie!" zdalo sa mi, že sa mu v očiach blyskol strach. Chápala som ho, nechce sedieť v aute, ktoré šoféruje psychicky labilný človek. Trochu ma to zabolelo, ale ja by som sa zachovala rovnako.

"Presne, nechceme, aby si sa posnažila zabiť aj nás." Zasyčala na mňa Jane a nasadla na miesto spolujazdca. Zámerne som si sadla za ňu, potom, ako som ju imaginárne škrtila.

Jenna si sadla vedľa mňa. Celú cestu bolo nepríjemné ticho, ale asi len mne to vyhovovalo. Už som si zvykla na ticho. Pre vlastnú zábavu som kopala do sedadla predo mnou, kde sedela Jane.

"Baví ťa to?!" zrazu vykríkla, na čo trhlo otcom a trochu trhol volantom.

"Hej." zasmiala som sa na jej výbuchu.

"Lisa, zlato, ani tebe by to nebolo príjemné, tak čo keby si prestala? Neprovokuj." Jenna...čo sa do mňa vôbec stará? Nie je moja matka, aby mi to hovorila. Ostatok cesty sme už nikto neprehovorili.

Vystúpili sme a čakali, kým otec zaparkuje, potom sme spolu vošli dnu.

"Nemusíte sa motať so mnou. Ja si pôjdem niečo pozrieť aj sama." navrhla som im. V hlave som neviem koho prosila, aby povolili a dali mi nejakú kreditku.

"Nie, nie, nie. Ja s Jennou si pôjdeme niekam sadnúť a vy dve sa tu po niečom porozhliadnite." s úsmevom na perách nám povedal a obom nám podal kreditky. "A nešetrite." zasmial sa.

"Dobre vedieť." zaškerila som sa. Obrátili sa a stratili sa v dave. "Aby bolo jasné, s tebou nikam nejdem, Jaycee." jej prezývku som vyslovila znechutene.

"S tebou by som osamote nedokázala stráviť ani päť minút." posledné slová som ledva počula, pretože sa otočila a nechala ma tu osamote.

Síce som bola preč pol roka, ale stále som si ako-tak pamätala, kde sa aké obchody nachádzajú. Najprv som potrebovala nový mobil. Ten starý je...starý. V obchode s elektronikou som si kúpila nový i-phone a k nemu obal s nápisom Kill me, please. Celkom vystihujúce. A ešte notebook. Veď to potrebujem, nie?

Na rade bolo oblečenie a topánky.

***

Prebehla som celý obchoďák a mňa už vážne bolia nohy. Ruky mi zaťažujú tašky, ktorých je toľko, že to nedokážem spočítať. Posledné, čo potrebujem je spodné prádlo.

Zašla som do obchodu Victoria Secrets a začala hľadať niečo pre mňa. Pred pol rokom som nosila tie podprsenky a nohavičky, ktoré nosíte hlavne kôli pohodliu, ale časy sa menia a zo mňa sa stala mrcha. A ako je už celosvetovo známe, mrchy nenosia bavlnené nohavičky.

Do kabínky som si vzala niekoľko kusov sexi prádelka. Všetko zladené do čierno-... Žiadna biela, žiadna žltá. Proste žiadne detské farby, ale kurva-sexi prádlo.

Práve som si skúšala push-up podprsenku, keď sa mi dvierka od kabínky otvorili a v nich sa objavila hlava. Podobal sa mi na toho chalana z rána, ktorého som načapala s Jane v posteli.

"Čo chceš?!" štekla som po ňom, kvôli čomu ním myklo a svoj pohľad bol nútený premiestniť z môjho výstrihu na mňa.

"Nič. Hľadám jednu prsatú babu a asi som ju našiel." zapozeral sa mi na prsia. Dlho mu to nevydržalo a ja som ho vytlačila z kabínky.

"Kretén." zamrmlala som si popod nos a pokračovala v skúšaní. Nakoniec som si kúpila všetky kúsky, čo som si skúšala.

Prechádzala som sa po obchoďáku v domnienke, že už mám všetko. Môj pohľad upútalo kaderníctvo. Chcelo by to nový účes. Moje čierne vlasy to v liečebni neprežili a úplne sa mi zničili končeky aj môj emo nádych.

Vošla som dnu a hneď si sadla pred zrkadlo, kde mi ukázala kaderníčka. Vlasy mi oživila a trochu podstrihla. Ešte mi na ofine spravila zopár bielych a modrých pramienkov a bolo hotovo.

Z kaderníctva som vyšla s úsmevom na perách, ktorý ma prešiel hneď po tom, čo som uvidela ich. Jane a jej banda lúzerok, ktoré si medzi sebou podávali cigaretu. Zlomyseľne som sa usmiala a namierila si to priamo ku nim.

"Jane, vie tvoja mama, že fajčíš?" nadvihla som obočie a čakala čo z nej vypadne.