Freddyho príbeh (Dokončené)

3.časť - prvá noc

Zaspala som nie veľmi pokojne. Sashin príbeh vo mne vyvolal obavy. Ľahla som si do spacáku a zips som si vytiahla až nad hlavu. Zaspala som. Ale nie na dlho.
Zobudila som sa zo zlého sna. Už je ráno, pomyslela som si a stiahla som zips. Ale vonku... bola tma a hodiny ukazovali polnoc.
Zarevala som rozhodila som rukami. Spala som len hodinu a už som čulá. Tak som sa rozhodla, že sa porozprávam so strážnikom. Pomaličky som vstávala a snažila som sa nezakopnúť o iný spacák. Prekračovala som ich a išla som ku kamerám. Položila som ruky na stoličku pred kamerami, ale stále som pozorovala spacáky. Niečo sa mi nezdalo. Otočila som hlavu k strážnikovi, ale.. on tam nebol!
Začala som cúvať a zakopla som sa o spacák a letela k zemi. A potom som zistila, že spacáky sú prázdne. V panike som otvorila zips na Janinom spacáku, ale nebola tam. Bola som sama.
Vrátila som sa ku kamerám a sadla som si na stoličku. Prehľadávala som všetky kamery a hľadala som moju triedu. Nikde neboli...
Potom som sa pozrela do narodeninovej časti a od hrôzy som si prikryla ústa.
Bonnie už nebol nebíčkovo modrý, ale bol fialovo modrý a chýbal mu kus hlavy. Svietili mu červené oči a bol celý pozašívaný a krvavý. Chica bola krvavo žltá a mala dlhé ostré špicáky.  Namiesto let's party, ktoré mala napísané na podbradníku tam bolo let's eat. Vedela som, čo znamená to eat. Jesť, čo najviac ľudí koľko vieš. Jej koláč bol rozpučený na stene.
Freddy tam preistotu nebol vôbec.
Odskočila som od stoličky a zaútočila som na dvere. Zamkla som ich rýchlosťou blesku a bežala som k môjmu spacáku. Pri Sashinom bola jej baterka. Zhrabla som ju, zasvietila a namierila na dvere. Už ich nespustím z očí až do rána, rozhodla som sa. O pár minút však som odstúpila od steny a išla som ku kamerám. Sadla som si tam a pozerala som sa cez kameru do jedálne. Niečo tam blikalo.  V diaľke pri pulte bola nejaká postava. Naklonila som sa bližšie, keď v tom sa tá postava rýchlo pohla a letela do kamery. Bola to Marionette. Zastavila sa pred kamerou a pozerala sa mi rovno do očí. Usmiala sa a vystrčila ostré zúbky. Kamera začala blikať. A potom Marionette zmizla. Vykríkla som a snažila som sa kameru rozbiť, ale nešlo to. Iba som ju poškriabala. A potom som sa rozhodla. Nemôžem tu zostať. Musím ujsť.
Zobrala som si najdôležitejšie veci z môjho kufra - tašku na plece, do ktorej som dala moje dve čokoládové tyčinky, mobil, kľúče, peňaženku a bandasku s vodou. V kufri som mala mapu reštaurácie. Zobrala som si ju aby som sa nestratila. Do ruky som zobrala Sashinu baterku.
V tom mi niečo napadlo. Pod stolom s kamerami bol kostým akejsi mačky. Obliekla som sa doňho. Možno zapadnem medzi animatronikov a nespoznajú ma. Baterkou som zasvietila na dvere. Bol v nich kľúč a len tak si visel. Ešte päť minút som tam stála, ale potom som sa nadýchla a otvorila som dvere. Vonku bola veľmi veľká tma. Okamžite som zacítila strach, tak som sa rozbehla. Zabočila som za roh, potom dolu schodmi a vošla som do jedálne.
'Nie, tu bola Marionette!' Pomyslela som si a okamžite som vyšla von. Potom som išla doľava, zase doľava, doprava, prebehla som cez detský kútik a videla som tam svietiť oči. Bol to Foxy alebo Mangle. Rýchlo som ušla. A potom som zabočila doprava a... spoznala som túto miestnosť. Tadiaľto sme vchádzali. Rozbehla som sa k dverám a hľadala som kľučku. Ale tam žiadne dvere neboli!
Potom ma z paniky zobudil akýsi hlas, ale ten vo mne vyvolal ešte väčšiu paniku.
Stál pri mne Freddy, za ním bola Chica a Bonnie. Všetci vyzerali strašne. Dokrvavení roboti s červenými očami. Skrčila som sa a pripravila sa na smrť.
"Ahoj," povedal Freddy prekvapene. "Prečo sa pred nami schovávaš? Ty si... nejaká mačka?"
Zdvihla som hlavu. Freddy sa na mňa usmial. Nespoznal, že som človek.
"Vidím, že si tu nová," povedal priateľsky. "Poď, prevediem ťa reštauráciou. Volám sa Freddy, toto je Chica a Bonnie. Vítame ťa. Na tvoju počesť urobíme veľkú párty a môžeš s nami hrať v kapele!" Podal mi gitaru a ťahal ma ďalej.
"Čakaj..." povedala som mu a vtom cez dvere vletela Marionette. Už otvárala ústa, že niečo povie Freddymu, ale oči jej skočili na mňa.
"Ahoj Marionette," povedala Chica. "To je náš nováčik - je s nami v kapele!"
"Hmm..." ozvala sa Marionette. "Ale my neprijímame nováčikov."
"No a Foxy a Mangle nie sú nováčikovia?" Spýtal sa Bonnie.
"Nuž..."
"No..."
"Eh..." ozvala som sa. "Ak ma tu nechcete tak ja radšej pôjdem..." a zvrtla som sa k stene kde predtým  boli dvere, ale Freddy ma chytil za plece, až som sa zvalila na zem.
"Čakaj." Povedal mi a obrátil sa k Marionette.
Kým sa hádali, rozmýšľala som nad únikovou cestou. Dúfala som, že nespoznajú že som človek. Pomaly som sa postavila, ale Freddy ma stále držal. Potom sa na mňa obrátil.
Marionette sa ku mne zvrtla a predbehla ho v rozprávaní.
"Tak čo, mačička?" Opýtala sa. "Niečo mi na tebe nesedí. Nevyzeráš škaredo. Žiadna krv, žiadny obväz, ani červené oči. Si... skôr cute." A skôr, ako som stihla čokoľvek urobiť, ku mne priletela a strhla mi masku z tváre.
Ticho. To nasledovalo potom. Marionette sa škerila, Freddy prekvapene stál a pustil ma. Chica sa zamračila a ozvala sa ako prvá.
"Freddy, je tu menší problém." Marionette sa zasmiala a odišla cez dvere preč a popritom kričala:
"Prepáčte, že som vám prerušila oslavu..." a zmizla.
Bonnie sa ozval svojím robotickým hlasom tretí:
"Vidím, že súčiastky v jej tele sa podobajú ľudským."
"Ty si bola po celý čas človek?" Spýtal sa Freddy sklamane.
"Nepreháňaj... poznáte sa tri minúty."
"Fajn. Počúvaj, človek. Teraz k tebe až takú dôveru necítim. Ale vieš, tu u Freddyho... platí pár pravidiel."
"Nehovor jej pravidlá!" Ozvala sa Chica zamračene. "Nie je animatronik."
Freddy sa zamyslel, zatiaľ čo Bonnie prehovoril. "Jedno pravidlo povedať môžeš." Povedal. "Týka sa nás a jej alebo hide and seek"
"Máš pravdu. Poviem ti len jedno pravidlo, človek. Hide and seek spočíva v tom, že sa pozeráš do kamier a hľadáš nás aby sme ti neutiekli alebo chodíš po reštaurácií a svietiš baterkou. Pri svetle vždy utečieme. Nezabijeme ťa. Ale ak porušíš pravidlá, máme na to plné právo. Pravidlo našej hry znie - žiadny plač. Ak začneš plakať, hneď zomrieš. A dobre ma počúvaj... preži päť nocí. Verím, že to zvládneš. Ak to zvládneš, stanú sa z nás najlepší priatelia.
Naveky."
Rýchlo som utiekla do izby kamier. Keď som sa obzrela, oči animatronikom stále svietili v tme.