Freddyho príbeh (Dokončené)

2.časť - legenda

Po krátkej nudnej prednáške sme sa pobrali do strážnickej miestnosti. Vytiahli sme si spacáky a ľahli úplne do rohu. Mohli sme byť hore ešte dlho, tak sme rozmýšľali, čo budeme robiť. Navrhla som, aby sme si rozprávali hororové príbehy. Všetky sme nadšene súhlasili. Sasha vytiahla z tašky baterku a zasvietila ju.
"Hú," ozvala sa Petra a dramaticky pohla rukami. "Ja mám mega príbeh. Daj mi tú baterku."
O pár sekúnd si svietila baterkou na ksicht a hovorila. Úplne som sa zamyslela do jej príbehu.
"A vtedy... začali rozprávať. 'Drahá Melinda, ak si s nami, ozvi sa! Drahá Melinda, ak si s nami, ozvi sa!' Vyplo sa svetlo! Ozval sa pukot a Lia zasvietila lampu. 'Čo to bolo?' Opýtala sa a pozrela sa na zrkadlo. A na zrkadle bolo jej rúžom napísané: som tu! Vykríkla a hodila sa preč. Otvorilo sa okno. Vystúpila z neho postava a... ÁÁÁÁÁÁÁÁ!"
Keď začala Petra kričať, aj ja som začala ako všetky ostatné. Spolužiaci sa po nás obzerali a psstkali. Petra sa prehla dozadu a príšerne sa smiala. Keď sme sa utíšili, namiesto kriku bol smiech. Zadúšali sme sa ním a nevedeli sme prestať. Keď v tom si Sasha zobrala svoju baterku a zasvietila si s ňou na tvár.
"Teraz pozorne počúvajte!" Povedala nám. "Tento príbeh vás úplne zloží. Je taký strašidelný, že už nikdy nezaspíte." Triasol sa jej hlas. Nevedela som posúdiť, či bol od smiechu alebo sa fakt bála. Ale ja sa nebojím ničoho. Odkašľala si a začala rozprávať:
"Moja mama mi raz povedala legendu, ktorá sa týka tejto budovy. Dolu na prízemí sa uskutočňujú narodeninové oslavy. Stoja tam tri postavičky, medveď, sliepka a zajac. Spievajú ti, tancujú ti ale stoja na svojom pódiu. Nemôžu sa odtiaľ pohnúť.  Medveď má mikrofón, zajac gitaru a sliepka drží taký cupcake. A ešte v detskom kútiku v oddelení pre chlapcov je "plyšák" ktorý má pásku cez oko a hák. V oddelení dievčat je líška, ktorá má ale telo robota. Tie sú tiež určite len "plyšáky". Ale každých päť nocí najmú nového strážnika kamier. Každých päť nocí ten predtým zomrie. Chápete? Päť nocí. Presne tak sme tu aj my. Legenda hovorí, že tieto postavičky plus ešte Marionette, zabudla som povedať, sa pri posledných lúčoch slnka menia na krvilačné príšery. Hýbu sa, majú zošité telo, aby sa nerozpadli a snažia sa dostať do izby kamier. Mama mi povedala mená týchto "plyšáčikov" - medveď je Freddy, kuriatko je Chica, zajac je Bonnie, pirát je Foxy a líška je Mangle. Vsetci vyzerajú roztomilo a kawaii, ale... v noci nie. Oči im svietia na červeno a uhýbajú sa svetlu. Vždy nadránom prídu na svoje pôvodné miesto a nikto si nič nevšimne. Pri prvých lúčoch slnka sa premenia na milé zvieratká. A... my sme v izbe kamier. Sme tu päť nocí. Baby... mám strach."
Chvíľu nikto nič nehovoril.
"Myslíš, že je to pravda?" Opýtala sa Jane. Sasha sa na ňu pozrela a prikývla.
"Preto som sa netvárila, že sa teším!" Povedala Sasha a tiekla jej slza. "Mala som strašný strach." Bojím sa hlavne Marionette. Má ploskú tvár a ostré drobné zúbky. Že vraj. Veľké červené oči bez citov a letí na lankách rýchlosťou 60km/hod. Neviem, či prežijem ten strach."
"Koniec! Ide sa spať!" Kričala učiteľka. Ešte len zapadalo slnko. Zamyslene som si hrýzla do pery a pozrela som sa na druhý koniec izby do jednej z kamier. Stáli tam Freddy, Bonnie a Chica a v očiach sa im odrážala vražedná šialenosť.