Freddyho príbeh (Dokončené)

6.časť - krása strachu

Samozrejme, moja trieda sa nevrátila ani na ďalší deň. Išla som si požičať šrobovák z pivnice. Celý deň som preklínala Chicu a opravovala som kamery. A bála som sa noci. Nechcem už ďalej prežívať horor. Unavená som klesla na stoličku. Aspoň chvíľku si pospať... nespala som už dve noci a stále vládzem. Nevedela som, že to dokážem.
Zvalila som sa na svoj spacák a zaspala som. Tak možno... až tak veľmi nevládzem...
Zobudila som sa na to, že do mňa niekto drgol. Zamávala som rukami ako mlyn a už som bola pripravená, že uvidím Freddyho ako nado
mnou stojí s tými jeho vražednými zubami. Našťastie to ale on nebol. Bola to neznáma žena, ktorá ma postavila na nohy.
"Si zranená?" Opýtala sa ma a pokračovala ďalej. "Stratila si sa? Opustili ťa rodičia?"
"Teta," ozvala som sa s úsmevom. "Nič mi nie je."
"Dobre," povedala ustarostene. "Hľadám niekoho, kto mi pomôže a nájdem tu zranené dieťa."
"Nie som zranená. A ja sem patrím. Toto je môj spacák. Len moja trieda... odišla..."
A neviem kde. Pomyslela som si v zúfalo.
"Dobre... a nevieš kde je kuchyňa? Hľadám ju úplne všade."
"Je hneď vedľa jedálne," povedala som prekvapene. Bláznivá ženská.
"Ďakujem, teda," povedala mi a odišla.
Chvíľu som len tak stála, ale potom som si uvedomila, čo mi vážne chýba. Rada by som si čítala. Zišla som dolu schodmi do jedálne. Odtiaľ dverami vpravo, dlhou chodbou a zabočila som do knižnice.
Bolo tam nie veľa políc, ale aj tak dosť kníh. Zabočila som do uličky s horormi, aj keď mi nebolo treba. Horor som zažívala na vlastnej koži. V poličke od Jamesa Evila bolo veľa hororov. Mala som rada toho spisovateľa. Veľmi dobre písal a mám od neho veľmi veľa kníh.
Zobrala som si knihu s názvom Krása strachu. Na obale bol nakreslený macko. Okamžite som knihu vrátila späť a srdce mi tĺklo ako divé pri spomienke na Freddyho. Po chvíľke som ale zobrala knihu do rúk. Nevedela som odolať.
Kniha bola o chlapčekovi, ktorý má narodeniny a rodičia mu kúpili veľa plyšákov, lebo ich miloval. Plyšáky však ale v noci ožili a odniesli chlapca preč... z jeho izby, od jeho prekliatej rodiny. Zakryli všetky stopy. Rodičia boli zúfalí. Prišlo mi zle pri predstave, ako veľmi sa to podobá na mňa. Knihu som vrátila späť a ponáhľala som sa doopravovať kamery.
Zistila som, že kamery sú ale opravené. Fungovali a na kamere do kuchyne bol rozprsknutý hnedý fľak. Pokrčila som nos.
Stmievalo sa. Asi som spala dosť dlho. Len skončila noc a už ide ďalšia. Cítila som, ako vo mne narastá stres a adrenalín.
Tak poďte, animatronici, som pripravená! Zamkla som dvere a všetky kamery som otočila na seba. Animatronici sa začali premieňať.