»sᴏᴍɴɪᴜᴍ-ᴋᴛʜ;ᴊᴊᴋ«✅

1-»ʙ ᴇ ᴀ ᴜ ᴛ ɪ ғ ᴜ ʟ🌙ʙ ᴏ ʏ«

"Don't be trapped in someone else's dreams." - Taehyung

[♡]

Niekedy nemôžeme ovplyvniť rozhodnutia iných. Musíme ich poslúchnuť či chceme, alebo nie. Presne tak to bolo s mojimi rodičmi. Rozhodli sa, že sa presťahujeme do Soulu. Ani sa ma neopýtali či tam chcem ísť aj ja, proste sa rozhodli a hotovo. Odtrhli ma od kamarátov, rodného mesta, spomienok...

Môj život už ďalej nepokračoval v Busane, musel som si zvyknúť na veľký Soul. Nedali mi ani týždeň, aby som si zvykol na nové mesto a hneď ma poslali do školy. Preklínal som ich ako som len mohol.

Ako naschvál v ten deň aj pršalo a nestihol som autobus. Mal som chuť všetko zahodiť a ísť sa utopiť do potoka čo máme oproti nášmu domu. Do školy som prišiel celý premočený, skvelá reputácia na začiatok.., že ja debil som si nevzal dáždnik.

Modlil som sa, aby papiere, ktoré som mal odovzdať riaditeľovi, neboli mokré, oddýchol som si, keď som ich vytiahol úplne v poriadku. Zaklopal som na dvere a počkal som kým ma nepozvú ďalej. Otvoril som dvere a vstúpil do riaditeľovej kancelárie, bolo vidno, že je už starý, škola bola moderná ale tu to vyzeralo ako u mojej babky.

„Dobrý deň pán Jeon, ani sa nebudem pýtať prečo vyzeráte tak ako vyzeráte tak prejdime k veci, najprv mi podajte tie papiere čo držíte," pokynul mi dvoma prstami aby som mu ich dal a ja som tak učinil. Tento starý dedko rozhodne veľa na humoru nepobral, je vážny a trochu arogantný. Mohol ma pred ním niekto upozorniť...

„V prvom rade..," odkašľal si a pokračoval: „v prvom rade vám musím dať pravidlá, ktoré na tejto škole platia už dlhé roky a za ich porušenie vás čaká trest..," pozrel sa na papiere pod sebou a potom na mňa. Kam ma to sakra moji rodičia prihlásili? Vojenská škola alebo tak nejak?

„Tu máte zväzok aby ste si to mohli preštudovať," podal mi zväzok papierov a ja som naňho len udivene pozeral.

„Všetky knihy, ktoré potrebujete na štúdium sú vo vašej skrinke, ktorú zdieľate so svojim spolužiakom," postavil sa a prešiel ku mne.

„Kľúč a rozvrh, nech sa páči môžete ísť na hodinu," podal mi malý kľúčik a papier, kde bol rozvrh.

„Ďakujem, dovidenia," uklonil som sa a opustil túto prekliatu miestnosť.

Ten cvok mi ani nepovedal číslo mojej skrinky! Povzdychol som si a pozrel sa na kľúč, kde bolo vyryté číslo 51. Možno to je ono! Nájsť ju nebolo ťažké, chvála Bohu, že majú tie skrinky čísla na dverách inak by som bol stratený.

Prekvapivo kľúč pasoval a ja som ju opatrne otvoril. Hneď ma oviala omamná vôňa, nejaká zmes mäty, kokosu a vanilky. Nemohol som odolať a strčil som hlavu do skrinky, kde na vešiaku visela modrá rifľová bunda s nejakým čiernym panterom na chrbte. Nasal som jej vôňu a slastne vydýchol.

Och Bože, môj spoluvlastník musí byť rovnako nádherný ako táto vôňa. Najradšej by som sa tu zavrel. Vnútorný dizajn, ktorý bol polepený nejakými skupinami, prilepeným zrkadlom, koženými písmenami k.t.h., s ktorými vytvoril asi jeho iniciály a balíku cigariet na poličke jasne naznačoval tomu, že to je typický zlý chlapec.

„Hľadáš niečo?" ozval sa hlas za mnou a ja som prudko vyskočil zo skrinky, čo zapríčinilo, že som si silno buchol hlavu.

„Kurva!" zahrešil som a pozrel sa na človeka za mnou.

Bol to ten najkrajší chlapec v sivej bunde akého som kedy videl. Začalo sa mi zahmlievať pred očami a strácal som kontrolu nad svojim telom.

„Hej...si v poriadku?" opýtal sa ma a chytil ma za ramená. Nestihol som mu nič povedať, jediné čo som urobil bolo, že som sa mu zrútil do náručia.

- ❤ -

Ayo Jenniers👑

» Zdravím vás pri mojom ďalšom príbehu, ktorý je ako inak TaeKook. 😊

»Tento raz je to po slovensky, lebo čeština ma nejako omrzela.. xD Inak, to že je to napísané kurzívou tak to má svoj účel, ktorý pochopíte až na konci.. xD

» inak, tu je ta bunda, ktorú Jungkookie tak obdivoval. 😋

{🐯🐰}

😨😍 F U C K 😃🔫